Som zvedavý, kam to táto nesmrteľná dvojka dotiahne. Už nám beží skoro šiesty mesiac a vôbec sa nehádame. Asi sme sa, ako sa hovorí, našli. Nehandrkujeme sa o televízny ovládač, keď je futbal, pozeráme futbal. Nemusíme sa na seba ani pozrieť, je nám jasné, kto pôjde otvoriť, keď niekto zvoní. Vždy sme sa na všetkom dohodli. Najskôr jednorica, potom dvojka, trochu sa mi to motá, ale možno budete vedieť, o čom píšem.
Máme spoločné záujmy, páči sa nám rovnaká hudba, rovnaké filmy, rovnako sa obliekame, používame rovnaký parfém unisex, dokonca chodíme spolu aj do práce. Umývame si spolu zuby, sprchujeme sa spolu, striháme si nehty, žehlíme vlasy, no skrátka všetko. Ono to hrozí asi klasickou ponorkou, lebo navyše v rovnakom čase raňajkujeme, obedujeme, aj večeriame. Chodíme spolu spávať a zobúdzame sa spolu. Nevydržíme bez seba ani minútu.
Neprisahali sme si vernosť na úrade, ani v kostole a predsa je to ten najpevnejší zväzok. Sme sami sebou, nepodvádzame sa, neschovávame pred sebou telefóny, nestišujeme si zvuk na esemesky, ani hovory. Poznáme všetky svoje heslá a prístupové kódy, máme účet v tej istej banke, aj výbery a vklady sú spoločné.
Prísne si strážime svoje súkromie. Žiadna nenávisť, závisť, intrigy ani klamstvá nám nemôžu narušiť náš takmer dokonalý vzťah. Občas sa síce obzrieme za nejakou raketou, keď máme nakúpené, tak aj za ufom, ale následne si s prehľadom vysvetlíme, že pro jedno kvítí slunce nesvíti. Alebo to malo byť pro jednu pitomou holku, pro pár nocí touhy? Teraz už neviem. Skrátka, že by sme sa nemali ojebávať. Aj tak sa ten druhý o tom hneď dozvie. Čistá schíza toto. A niektoré tie čajky sú fakt šlehy, keď si trochu fúknete, už sa veziete. Navyše sa tvária neuveriteľne presvedčivo. Ako by im na vás záležalo. Herečky svetové, profesionálne, už len sponzorov im treba. Narodeniny, meniny, Valentín, MDŽ, Deň matiek, Mikuláš, Vianoce, výročie prvého stretnutia, výročie prvého rande, výročie prvého sexu, výročie prvého orgazmu, nedajbože výročie svadby, handry, šminky, kvety, parfémy a všetky pičoviny, čo si priniesli kamarátky z Poľska. No nekúp to.
Ale poďme naspäť domov, do teplúčka. Najväčšie mínusy máme asi v tom, že sa miestami vôbec spolu nebavíme a veľmi málo sa smejeme. Sú dni, kedy medzi sebou neprehodíme ani slovo a úsmev by ste nám museli do kamennej tváre vytesať dlátom. Ale nechcem nám krivdiť, z času na čas spolu intenzívne diskutujeme. Aj dlho do noci. A hlavne o tých herečkách. Aké sú nám úžasne ukradnuté, že pre ne zabúdame na všetky životne dôležité veci. Na jedlo, spánok, kariéru, sledovanie cesty za volantom, aj na všetko, čo sme si kedy sľúbili. A neustále rozmýšľame nad tým, ako by sme ich prekvapili, kam by sme ich pozvali, čo by sme im kúpili, aby si nás už konečne všimli. Nenávratne. A hlavne...čím by sme im komplet domotali hlavy, aby sme sa už konečne mali s kým smiať a ráno si umývať zuby. Spolu navždy.
