Pýtate sa aký? Je to jednoduché. V štatistike neupresnili, o aké vlastníctvo sa jedná. Skrátka, nevieme, či ide o príbytok zaplatení alebo na dlh. A v tom je predsa podstatný rozdiel! Keď raz niečo zaplatím, je to moje nech sa deje čo sa deje. Avšak, ak mám na TO niečo vzatý úver, je to moje len na oko, v skutočnosti to patrí banke alebo nebankovke.... Ďalej sa v štatistike uvádza, že 9 percent z nás dáva na bývanie viac ako 40 percent z výplaty (napísali disponibilného príjmu, tak to znie viac efektne). Takže z 500 evri je to viac ako 200 éčok (a bohvie či sú tam zarátané splátky). Posledný údaj nás informuje o tom, že 38,6 percenta Slovákov žije v takzvanej preplnenej domácnosti, čo znamená, že veľkosť domova nezodpovedá počtu osôb v ňom žijúcich. Keď si to zhrnieme, je to vlastne pekná bieda. V byte, ktorý patrí banke, platíme nemalé sumy za energie, nájom (abo splátku), smetie a neviem čo ešte a navyše sa ta tlačíme ešte s dvoma deťmi, svokrou, mamou a psom...
Lákavá predstava. Ale môže mi to byť jedno. Ja žijem v prenajatom. Patrím do štatistickej menšiny, zato však platbami za bývanie patrím do tej lepšej časti, pretože mi to vychádza na pätinu z príjmu. A v byte sa „tlačíme“ len ja, priateľka, psík a 2 potkany. Je síce pravda, že máme ďalších dvoch spolubývajúcich, ale o nich ani neviem, či sú alebo nie sú doma. No a ako tak pozerám na tie údaje, ani to v dohľadnej dobe meniť nebudem...
Prosimír Ľupčiansky
P.S: Hneď pod spomínanou štatistikou je článok z názvom „Objem úverov na bývanie dosiahol už takmer 19 miliárd eur“ takže asi tušíte odkiaľ vietor fúka (a aj kam nás asi zavieva).
