Divíme sa? Ja osobne ani nie. Prečo? Svoju povinnosť (teda... výsadu!) som si splnil (teda... využil), to jest, poctivo som odvolil, a tým to pre mňa, ako prostého smrteľníka, hasne. Teda, nemuselo by, keby malo moje slovo nejakú váhu, keby som mal nejakú nádej, že sa názor mnou prezentovaný, mnou nahlas vyslovený, nestratil v šume názorov ostatnej spodiny. Keby som mal aspoň nejakú možnosť do toho všetkého vstúpiť.
Áno; možnosť je, mám po ruke predsa štrajk. Ale kto sa ku mne teraz, v takúto pohnutú dobu, pridá a kto by si ma/nás všimol? Okoloidúci? Deti a študenti vychádzajúci zo škôl? Prvovoliči? A čo. Do Blavy by to i tak nepočuli. A ostatný by to i tak prepočuli.
A to sa bijeme do pŕs, aký chceme byť všetci demokratickí. Demokratickí... Každí volá po slobode názoru a slova (pritom, kto z Nás má v túto chvíľu aspoň jedno z nich?!), každý druhý vysvetľuje pôvod a význam tohto slova a pri tom všetkom nechceme dopustiť, že každá minca má dve strany. Pretože na druhej, menej ospevovanej strane demokratickej mince je možné aj to, čo sa u Nás práve deje.
Spomeniem napríklad Maliána Kotlebu a jeho Ľudovú Stlanu Naše Slovensko. Po volebnej noci sa šok z jej úspechu rozšíril po nedeľnom Slovensku ako kvapavka na vojne. Dokonca sa obratom do ulíc vydali antifáci aj bežní občania protestovať proti novej vlne fašizmu. Ale prečo?
Lebo demokracia; lebo tu nechceme nového Tisa, ani "vyholené, dementné hlavy"! Ale kto dostal tieto "vyholené, dementné hlavy" do parlamentu?
.
.
.
JEŽIŠI!
Predsa MY!... Presne tak; my. Nechce sa mi veriť, že 8.04% zo všetkých voličov sú náckovia, takže za ňu musel hlasovať aj niekto iní. A keďže Majkova strana očividne spĺňala vštky právne a (snáď aj) morálne stránky, aby sa dostala do volieb, po demokratickej stránke je to teda v poriadku. je to hlas ľudu; jeho výber. Každý jeden z Nás mal príležitosť na to, aby nezašlo až sem. Ja som ju, ako som už v úvode spomenul, využil, no vyše 30% nie. A tu je odpoveď.
Ďalej sme k válovu pretlačili strany, ktorých predsedovia sa hrdili tým, ako si vedia predstaviť iný, priam opačný, nekorupčno-neklientelistický smer našej republiky; opačný, ako tam sedel. Po voľbách keď sa ukazovali karty, zrazu neboli také, ako nejeden čakal. A tak bola na Nás opäť ušitá ProFiBúDa. Na to je však aj demokracia prikrátka, je to skôr zrkadlo charakteru. A ten (ako som kdesi často čítaval) predsa rozhoduje! A aj rozhodol...
A tak, milí poddaní, Nám neostáva nič inšie, ako oči pre plač, rozum na zastavovanie, ruky na hailovanie a peňaženky pre vrecká tých nad Nami.
Ale nezúfajme, okrem vyššie spomenutého Nám ostali aj zadné vrátka! Imigrantmi preplnené zahraničie. Ale mali by sme sa predsa len poponáhľať, aby sme sa, z rovnakých dôvodov ako aj oni, nimi nakoniec nestali aj my...
(volič) Roman Prosimír Vaňo
