Je však zákon, že nevinnému nesmú zvýšiť platbu za poistku. Poisťovne však skúšajú ako dostat z ľudí peniaze, mám zo dve príhody aj o tom, ale to inokedy. Je dobré ísť na súd, keďže prinajhoršom súd iba potvrdí pokutu a vinu.
Moja prvá pokuta v Kanade bola za parkovanie, ale to nestálo za reč pretože pokuty za parkovanie nejdú do záznamu. Druhá bola za nezapnutý bezpečnostný pás. Na bločku som si z ponúknutých možností vybral "súd". Môj dialóg so sudcom bol vtedy asi takýto
- Mali ste zapnutý bezpečnostný pás keď Vás zastavila polícia?
- Nie.
- Kde teda bol?
- Na svojom mieste vedľa dverí.
- Prečo ste ho nemali zapnutý?
- Neviem, zrejme som zabudol.
Vtedy som bol ešte neskúsený a nevedel som ako na to. Bola to moja prvá skúsenosť, prvý súd za dopravný priestupok. Pokutu mi síce znížili o pár dolárov, ale tie trestné body som aj tak dostal a svietili v mojom zázname tri roky.
Keď prídete na súd, tak hneď pri potvrdení účasti Vám dajú možnosti: vinný, vinný s vysvetlením a nevinný. Všimol som si, že väčšina ľudí si zvolí vinný alebo viný s vysvetlením. Mnohí tam idú dúfajúc, že sa nedostaví policajt, čiže hlavný svedok ich prešľapu.
Rozdiel medzi vinným a nevinným je priepastný, priznaním viny prokurátor už nemá v podstate čo robit. Naproti tomu nevinnému musí vinu dokázať a ako som si všimol tie dôkazy sú dosť biedne. Fotoradary sú v Ontariu zakázané a celý dôkaz je viac-menej na slove policajta. Napriek tomuväčšina ľudí zaplatí pokutu a väčšina z tej menšiny čo prídu na súd si zvolia možnosť "vinný s vysvetlením".
Jedného dňa som šiel som do práce a zastavil ma policajt. Na jeho otázku či viem ako rýchlo som šiel som mu povedal, že neviem a nech mi on povie. Ževraj nameral 85km/h na 60ke. Nedohadoval som sa s ním, však si iba robí svoju robotu. Celá procedúra trvala asi 20 minút. Doma som potom zaškrtol "súd" a poslal to na adresu na pokutovom bločku.
Po ôsmich mesiacoch prišiel čas súdu nazvaného "Regina vs. Ziak" (Regina je britská kráľovná) a ja som si medzitým vyžiadal od prokuratúry kópiu všetkých dôkazov proti mne (tzv. disclosure). Bol tam policajtov zápis, kópia mojej pokuty, a tiež model radarového prístroja a pár stránok z návodu na použitie.
V miestnosti bolo asi zo 10 obžalovaných, ich známi a obhajcovia a vysmiata prokurátorka. Pri registrácii som si zvolil "Nevinný". Potom prišla sudkyňa, príjemná staršia pani. Super, hovoril som si, vyzerá to celkom nádejne. Ale zavolali si ma bokom do druhej miestnosti a pridelili mi staršieho mrzutého prokurátora, druhého sudcu. O pár minút prišiel aj môj policajt.
Prokurátor najprv predniesol prípad. Internet je dobrý pomocník a na obhajobu som bol pripravený. Chcel som súdu predložiť nejakú dokumentáciu čo som pripravil.
- Pán súdca, chcel by som súdu ukázať túto mapu vytlačenú z webstránky mesta.
- Námietka! - zavrčal prokurátor. - Ste autorom tejto mapy? - spýtal sa.
- Nie.
- Je autor tejto mapy tu s nami v miestnosti?
- Nie.
- Takže mapu nemôžete použiť! Takisto ani nič iné z Internetu.
- Pán sudca, tú mapu potrebujem k obhajobe! - povedal som sudcovi.
- To nebude možné, museli by ste priviesť autora.
- Pán sudca, som si istý, že máte v právomoci autora mapy predvolať.
Zrejme som sa dotkol citlivého miesta. Sudca nič nepovedal, ani prokurátor. Nikto tu nechcel byť pol dňa kvoli sto dolarovému priestupku, prípadne božeuchovaj odložiť pojednávanie na iný deň. Tú mapu som až tak veľmi nepotreboval k obhajobe, tak som povedal nech ideme ďalej. Začal som o tom, že radar používaný políciou v Ontariu má na 200m rozptyl cez 4 pruhy. Tú mapu som pôvodne mal na odhad vzdialenosti od radara k môjmu autu.
- Ste expert na radarové meranie rýchlosti? - štekol prokurátor.
- Nie. - začínal som byť na neho naštvaný.
Potom sme vypočúvali svedka. Prokurátor rýchlosťou guľometu položil svojich 20 otázok policajtovi a prišiel rad na mňa.
- Ako ste pripravili prístroj pred meraním v ten deň? - spýtal som sa policajta.
- Našiel som vhodne miesto, zapol som prístroj, skontroloval ho a začal merať.
- Skalibrovali ste prístroj pred použitím? - spýtal som sa. Policajt sa nechápavo pozeral.
- Tu v príručke sa píše, že prístroj treba pred každým použitím skalibrovať.
- Námietka! - vyskočil prokurátor - Nemám potuchy z čoho obžalovaný číta!
- To je z disclosure dokumentácie od Vás. - odpovedal som.
Prokurátor chvíľu vyzeral ako čerstvo vyoraná myš a ja som sa v duchu šklabil. Tiež sa mi zazdalo, že aj sudca sa trochu pobavil. To máš za toho experta, myslel som si.
- Ako viete, že predmet, ktorému ste zmerali rýchlosť, bolo skutočne moje auto?
- Vy ste boli najbližšie a odraz od Vášho auta bol teda najväčší. - odpovedal mi policajt.
- Takže okrem policajta ste aj odborníkom na fyziku odrazu signálov? - použil som prokurátorov útok
- Nie. - povedal policajt pokojne.
Sudca to už nevydržal.
- Viete čo? Keby ste si najali právnika, tak ste mohli ísť už pred štvrťhodinou, keď na jednu z prokurátorových otázok svedok odpovedal, že na konci smeny prístroj už nekontroloval a len ho odložil. Váš právnik by v momente vyskočil a musel by som Vás pustiť.
Toto mi chvíľu trvalo stráviť a zrejme som pre zmenu ja vyzeral ako čerstvo vyoraný hlodavec. Toľko som sa sústredil na svoju obhajobu a vlastný výsluch, že som moc nepočúval prokurátorov.
- Takže, takže ... môžem ísť? - vydralo sa mi z úst
- Áno. - odvetil sudca
