Po asi pol roku spoločného chodenia sa rozhodli, že budú bývať pod jednou strechou. Matilda si našla prácu v petržalskom hypermarkete ako pokladníčka, kde po pár mesiacoch ašpirovala na supervízorku. Spolu s Janom bývali v trojizbovom prenajatom byte v Karlovke. Z Janovho platu si to mohli dovoliť a rodená Bratislavčanka Matidla rázne odmietala žiť v dome, spolu s jej rodičmi. V jeden obyčajný podvečer sa Jano vrátil domov z práce dosť neskoro. Bolo niečo po deviatej. Matidla sedela na gauči v obývačke, pozerala romantický film a jedla jahodovú zmrzlinu.
- Už si doma, Mucko? – zajačala z obývačky, hneď ako začula buchot v predsieni.
- Áno, Bambuľka, unavené, prepotené a hladné prasiatko sa ti vrátilo domov. – reagoval Jano.
- V chladničke máš večeru. Šmar si ju do mikrovlnky, tri minúty na režim „taniérik so stehnom.“ – povedala Matidla a ani na chvíľu nespustila zrak z televízora.
Jano do seba rýchlo nahádzal pečienku s dusenou ryžou, riady vložil do drezu, vyzliekol sa do slipov a vošiel do obývačky.
- Bambuľka pozerá telku? – opýtal sa jej a tvár mu žiarila.
- Tento príbeh som ešte nevidela. – odpovedala Matidla bez toho, aby sa na neho čo i len pozrela.
Mladý muž si prisadol k vyvalenej Matilde na gauč. Urobil si pohodlie a nespustil z nej zrak.
- Dnes si taká krásna. – naklonil hlavu na bok a stále sa usmieval.
- Ďakujem, Mucko.
- Dnes by som sa chcel s tebou krásne pomilovať. Matilda pár sekúnd pozerala na televízor, zmeravela, a potom hlavu s lyžičkou od zmrzliny v ústach natočila na Jana. Tvár mala kamennú, nepohol sa jej ani sval.
- Povedala som ti, že milovať sa budeme iba vtedy, keď aj ty prispeješ ku chodu domácnosti. – povedala pomaly a o niečo hlasnejšie, ako obvykle.
- Ale ja... – vyhŕklo z vyplašeného Jana a svoju ruku odsunul z jej stehna.
- Dobre vieš, že stačí, ak si po sebe umyješ riad! – pokračovala rovnakým tónom.
- Zlatko, vieš, že ja celý deň ťažko makám, aby som nás uživil. – pokúšal sa obraňovať.
- Ja makám rovnako ťažko celé dni, a potom aj po večeroch v tomto byte!
- No, ale umývať riad som už zabudol. Ja pracujem tým, že rozmýšľam. A to je veľmi únavné. Večer už nemám energiu ešte ďalších dvadsať minút leštiť taniere a šálky. – snažil sa jej vyjadriť svoj pohľad na situáciu.
- Ak nemáš energiu na umytie jedných posratých riadov, určite nebudeš mať energiu nado mnou podskakovať pätnásť minút! – vykríkla.
Jano, nevychádzal z údivu. Najskôr len nechápavo pozeral, čo za divadlo to jeho milovaná priateľka vystrája, hneď na to sa však dosť kvalitne zdul.
- Ja žiadnu ručnú prácu robiť nebudem! – vyhlásil rázne.
- Tak to by si sa čudoval, či budeš alebo nie. – zašomrala Matilda a pozerala na televízor.
Jano prudkým pohybom vstal z gauča, zobral týždenník položený na stolíku a odišiel do spálne. Nezabudol pri tom dostatočne hlasno tresnúť dverami. Prešlo sotva dvadsať minút, keď do spálne vošla usmievavá Matilda. Pomaličky pristupovala k posteli, zatiaľ, čo Jano na ňu zízal a tváril sa urazene, ona si postupne vyzliekala šatstvo. Blížila sa k nemu, vyzliekala a hádzala ksichty ako nejaká mačka. Jano odložil časopis na nočný stolík a tvár mu začala čoraz viac žiariť. Miestnosť bola nabitá erotikou. Kúzelné prítmie malej lampy, ladné Matildine krivky, či spôsob, akým sa približovala k Janovi, ho úplne rozpálili. Ani na sekundu z neho nespustila zrak, stále sa potmehúdsky usmievala a špičkou jazyka eroticky oblizovala pery. Jano sa nevedel dočkať momentu, kým sa priblíži, aby ju mohol schytiť, zvaliť na posteľ a urobiť to, po čom tak túžil. Už, už ju mal na dosah, keď odrazu sa Matilda vzpriamila, ako keby nič, a odišla zo spálne. Jano ničomu nerozumel.
- To čo malo byť, Bambuľka? Kam ideš? – reval z postele.
- To len, aby si vedel, o čo prichádzaš! – zakričala Matilda.
- Poď sem! Vráť sa! Toto mi nesmieš robiť! – zúfalo prosil Jano.
- Darmo. Na niečom sme sa dohodli. Idem si zapáliť na balkón. Pa, Mucko! – smiala sa.
Jano mal toho už dosť. „Zo mňa si srandu robiť nebude,“ povedal si. Vstal z postele a odišiel na záchod. Tú vzburu hormónov už jednoducho nevedel vydržať. Zamkol dvere, stiahol tepláky a...
- A ževraj on už rukami robiť nevie! – zakričala Matilda do kľúčovej dierky a hneď na to sa v smiechu váľala po zemi.
