Sedel som na slnkom rozpálenej a udupanej zemi festivalového Szigetu v Budapešti a z dlhej chvíle som rozmýšľal, čo im k tomuto výročiu kúpim. LCD televízor, novú práčku? Mama občas spomínala, že by sa jej zišla umývačka riadu. Dobrý nápad!
Predbehol ma starší brat. Nechal sa počuť, že umývačka bude na Vianoce. Ako pozorní synovia sa na ňu poskladáme a urobíme tak radosť nielen mame, ale v podstate každému členovi rodiny. Doteraz si spomínam, ako sa po týždňoch menili služby, kto umýva a utiera riad.
Doniesť im kyticu ruží, fľašu šampanského a balenie slaných tyčiniek mi prišlo od veci. Určite by boli prekvapení, lebo obaja by si boli do tej chvíle určite istí, že o ich výročí nemáme ani poňatia, ale naliať si pohár vína predsa môžeme aj bežný víkend, keď sa objavím doma.
A potom som raz cestoval trolejbusom z práce a na rušnej bratislavskej ulici som sa zapozeral na dlhú alej obyčajných billboardov. Reklamné plochy, akých je v každom väčšom meste tisícky. A bolo rozhodnuté. V priebehu niekoľkých minút som mal v hlavne rozpracovaný presný plán.
Exekúcia bola otázkou niekoľkých telefonátov kámošovi na DTP či do tlačiarne, kolegom z mediálky. Horšie to už bolo s odhadovaním toho, čo takýto počin môže v konečnom dôsledku napáchať. Poznám svojich rodičov dostatočne na to, aby som vedel správne odhadnúť, či nedostanú infarkt?
V momente ako bol grafický návrh na svete, prebehlo množstvo diskusií na tému dopadov takto odkomunikovaného blahoželania. Samozrejme, ľudia z reklamných agentúr sú na podobné „úlety" zvyknutí. Billboardy ľudia začali vzhľadom k svojej rozšírenosti prehliadať, no platí to aj pre plochu, ktorá je skoro jedinou a takmer iste najväčšou na malom sídlisku malého mestečka na severe krajiny?
„Nevadí," povedal som si. Viem, že sú viac introvertní, neradi sa niekde prezentujú, chránia si svoje súkromie, ale sú dosť „nad vecou", aby takéto niečo predýchali. A tak som to celé spáchal. Hop alebo trop. Možno ma vydedia a možno už so mnou do smrti neprehovoria, ale aspoň budú vedieť, že sme na ich sviatok nezabudli. A ak bratia náhodou zabudli, tak odteraz už nezabudnú...
Celý víkend som tŕpol. Inštalácia mala prebehnúť niekedy v rozmedzí troch dní, presnú hodinu som nevedel.
Reakcia prišla v pondelok. Ani ma nevydedili, ani ten billboard nepretreli farbou... boli milo prekvapení. A dokonca sme zistili, že samotný otec sa o výročí dozvedel až z plagátu.
Enjoy :-) ... vedel som, že čo sa týka mojich rodičov, nikdy by som nemenil.
...a teraz už len čakať, ktorý chuligán im tam dokreslí fúzy a bradu.
