Myslím si, že každý, kto túto brutálne vzrušujúcu vec okúsi, musí sa do nej zamilovať. Je veľa takých, ktorí by mohli byť skvelí písači, no boja sa odhaliť svoju anonymitu. Je veľa takých, ktorí s odhalením anonymity problém nemajú, no zase nie sú až tak dobrí v písaní. Alebo na písanie nemajú vhodné obdobie. Tak, ako aj v mojom prípade.
Teraz cítim, že by som mal túto svoju záľubu na istý čas obmedziť, alebo sa jej zbaviť natrvalo, ešte neviem... Dostal som sa znenazdajky do takého štádia závislosti, že už pustím do sveta aj také výplody, ktoré sú podľa administrátorov tohto servera až primoc expresívne. A nielen podľa nich... Zrejme aj sú, len ja to neviem objektívne posúdiť. A keď si už nedokážete namiešať tú správnu dávku, droga vám prestane chutiť. Vtedy je najlepšie vysadiť ju úplne a začať s abstinenciou.
Každopádne, keď si v rýchlosti premietnem tých pár rokov dozadu, počas ktorých bolo blogovanie jednou z mojich najväčších záľub, zažil som mnoho neopakovateľných zážitkov. Napríklad, keď som uverejnil príspevok o podivných úkazoch v obchodnom dome jedného z najväčších obchodných reťazcov a o dva dni nabehol štáb verejnoprávnej televízie. Nasledujúci deň sa moja skúsenosť stala jedným z príspevkov hlavného spravodajstva.
Alebo keď som si z chuti vylial srdce na blogu o zážitku z banky. Do 24 hodín ma kontaktovala samotná hovorkyňa s ponukou na osobné stretnutie s vedením, nehovoriac o mailoch od zamestnancov danej inštitúcie. Jedni ma chválili, druhí preklínali. Bola to veru veľkolepá a vzrušujúca zábava. Blog sa šíril ako chrípka a v mailboxe sa množili odkazy, dokonca od ľudí z konkurenčných bánk. Ani som sa nestačil diviť, čo všetko dokáže spôsobiť jeden nevinný príspevok.
Vďaka blogovaniu som za tých pár rokov spoznal množstvo skvelých ľudí. S väčšinou z nich sme doteraz skvelí priatelia. Veľa bolo aj ponúk na rande, či dokonca „príležitostný" sex :) Neverili by ste, ale dokonca mi prišlo aj niekoľko pracovných ponúk. Jedna stojí za zmienku. Televízny dramaturg. Ale tak vysoko sa ja nevidím. Ani teraz a asi ani v budúcnosti.
Tých pár rokov v úlohe malého, nevýrazného a príležitostného blogera mi do života dodalo parádnu dávku dynamiky a vzrušenia. A za to vám chcem všetkých poďakovať. Za každý jediný klik, za každý jediný hlas. A v neposlednom rade za každý príspevok, každý blog od kolegov, ktorí tvoria túto jedinečnú virtuálnu komunitu. Bolo a je mnoho tých, ktorých články ma vždy potešia. Sú tu ľudia a osobnosti, ktorých si vážim a ktorých príspevky neprestanem sledovať.
Ešte raz vám všetkým úprimne ĎAKUJEM!
A blogovaniu zdar! :)
