Mňa zatiaľ, našťastie, život oplieskáva zo steny na stenuv rámci horizontálnej roviny. No, nemôžem celkom sebaisto tvrdiť, žeoplieskáva, lebo je to skôr také mikanie. Po pracovnej, a myslím, že ajsúkromnej, stránke sa snažím držať určitých línií. Netvrdím, že občas sa zo mňanestáva chodiaca depresia, nech je to už z akéhokoľvek dôvodu, ale vovšeobecnosti si dovolím tvrdiť, že som stále rovnaký, a takpovediac „DownTo Earth".
Pred niekoľkými týždňami som sa rozhodol zmeniť svojživot. Nasledovala zmena práce, zmena celkového postoja k túžbama potrebám, ktoré som dovtedy zastával. Akosi sa mi podarilo (konečne)uvedomiť si, čo v tejto životnej etape potrebujem a podľa toho som sazariadil. Ale skutočne nešlo o nič mimoriadné. Možno je to zhoda náhodalebo niečo podobné, ale tento stav si skutočne neviem vysvetliť.
Už vyše dvoch týždňov sa snažím úplne bežným spôsobomskontaktovať s niekoľkými mojimi známymi, ktorých poznám, či užz bývalého zamestnania alebo pomimo, už niekoľko rokov. Môžem písaťesemesky, vyvolávať koľko chcem, odozva neprichádza. A pritom ideo ľudí, ktorí sa navzájom nepoznajú, vživote sa nestretli. A to odnich skutočne nič dôležité nechcem. Žiadnu výpomoc, nedajbože pôžičku. Iba saopýtať, ako sa majú a či by sme nezašli na café alebo na drink.
Možno je v súčasnosti niekoľkotýždňová porucha GSMsiete alebo niečo podobné, preto mi od nich SMS nechodia a nechodia. Ináč si toviem vysvetliť už iba tak, že im odrazu prestalo vyhovovať, že pri väčšinestretnutí som obdivoval ich harmonický život, o ktorom som ja moholv tom čase iba snívať, a odrazu už nie. Alebo im začalo na mneprekážať niečo iné. Netrúfam si odhadnúť, čo by to mohlo byť, ale niekde predsamusí byť pes zakopaný. Nie je normálne, aby sa v ních niečo zlomilo lenkvôli nízkemu atmosferickému tlaku.
A možno je to signál, ktorý by mi mal jasnenaznačiť, kto je a kto nie je tým pravým priateľom. Na prstoch jednej rukyviem zrátať tých, ktorí vedeli a vedia pri mne stáť, nech je so mnoučokoľvek a rovnako naopak. Veľmi si ich vážim a asi by som mal svojčas venovať práve im. Zrejme by bolo dobré a možno aj načase skoncovaťs plytkými priateľstvami, ktoré za nič nestoja. Ak si totiž niektouvedomuje hodnotu „priateľstva" cez počet jej nositeľov a nie kvalitu, sompre neho len jeden bezvýznamný z tej obrovskej množiny, ktorá pre nehoznamená veľa ako celok, nie jednotlivo. Naše „priateľstvo" malozrejme prikrátku expiračnú dobu. Čo už, taký je život :)
