Zaplatil som nájom, splátky, faktúry a ešte som ani nevymyslel, ako idem dožiť do výplaty, keď tu zrazu hľa, v Televíznych novinách správa o odkupovaní bytov v Starom meste za pár stoviek. Ledva som to predýchal, keď odrazu na SME čítam, v čom je vlastne ten Fígeľ! A keď si k tomu prirátam Vladove letáky za štátne, ako šéf domova dôchodcov v Košiciach okráda babičky a deduškov, slávnu Národnú agentúru pre rozvoj podnikania, šikovných hayekovcov, Tomanovej sociálne podniky, Slovenskú národnú stranu (celú koľká je), prekrásne portréty račianskych starostov na chodbe úradu za 7 litrov, rómske učiteľky, ktoré sa za toho frasa nevedia zamestnať, nástenkové tendre, úbohu Hedvigu, kšefty v Tipose, sochu Svätopluka, Nižňanského alarmujúce správy o kolapse STV, ktorá nám za ťažké prachy už roky ponúka hodnotové alternatívy v podobe Drišľakovín a Senzi Senzus či predpotopných stokrát reprízovaných brakov a blá, blá, blá, blá, blá, blá, blá, tak sa mi Májka s rožkom zaliata čiernym čajom, čo som zožral na raňajky, šplhá hore krkom, lež nezačne kvapkať na klávesnicu.
O akom morálnom úpadku Slovenska sa to tu v súvislosti s kasínom hovorí? Ja sa skôr obávam toho, že táto krajina už morálne hlbšie ani upadnúť nemôže.
