Nech to už dostatnem zo seba a som čistýa môžem sa posunúť dopredu, chcem ti povedať, že nikdy nezabudnem na tvoje„ušobrnky“. Tá originalita by si zaslúžila patent na Úrade duševnéhovlastníctva. A nezabudnem na všetky tie huncúcstva, čo sme spolu stvárali.Nezabudnem na tú omietku, ktorá padala zo stropu, keď sme starej krave susedebúchali metlou do stropu. Nezabudem, keď vďaka tebe USB koncovka tlačiarne skončilav disketovej mechanike. Technika ti robila trochu problém :)A nezabudnem na „kartu turističnu“ za šesťstko korún, ktorú sme si kúpiliv Krakowe a vôbec sme ju nevyužili. A na krásnu fotku, ktorú smemali z MiniEurope z Burselu a ktorá skončila roztrhaná v košipri prvej hádke... A moja fotka z pasu v tvojej peňaženke...V koši na Obchodnej... :)
Aj to sa stáva...
A možno ma zabiješ, keď ti teraz prezradím, že zasepijem tvoje víno. A spomínam na to, ako som si zakaždým odfotil etiketu foťákom,a potom chodil hodinu a pol po Tescu a hľadal, ktoré to bolo,len aby som ho vrátil späť nové a neotvorené... A tvoj Hypnogén,ktorý som ti zháňal cez svoju mamu. Veru tak... Hypnogén... Ten by sa mi terazzišiel... A nezabudnem, ako som sa na letisku ponáhľal za tebou a keďsom schádzal z tých zrýchľovakov na zemi, jeblo ma na podlahu... :)Notebook päť metrov, druhá taška sedem. A zoškrabovala ma SBS služba...
Alebo ako sme sa v Londýne v hoteli skryli upratovačke podposteľ :) Pod perinou... Chychúňali... A boli štastní...A naše Pipiny... A malí surikati... A žlté štopsle... A ventilátorv lete na trojke...
Ach joj... Bolo to krásne. Škoda, že bolo... Už asi nikdynebude. Každopádne...
NEZABUDNEM
...nikdy
