Kráčal som cestou, ktorúv posledných dňoch čoraz viac nenávidím, cesta medzi mojím chabýmpríbytkom a mojou prácou. Ráno ju nenávidím, večer ju milujem.A práve v okamihu, keď som ju miloval viac ako nikdy predtým,v okamihu, kedy som špekuloval nad tým, ako tomu celodennému divadlu,pretvárke, žiaľu a úzkosti unikúť, napadlo mi, že tak, ako učinili všetci mojiznámi, zájdem si na Hlavnú poštu podať tiket. Možno sa na mňa usmeje šťastie.
Na druhý deň večer som sana tej pošte zastavil. Podal som pani, ktorá už, mimochodom, dávno malaštrikovať svetre na dôchodku, môj tiket.
- Ježiši, ja umriem! Toste vy! To ste vy! – lapala stará po dychu a fakt skoro umrela.
- Čo som ja? – vyvaľujemna ňu okále.
- Vy ste ten VyVolený,ten šťastný mladý muž... A ja som tá, ktorá má tu česť vás poznať!
- ???
- Ten stroj mi tu skorovyhorel, keď som ho tam zasunula. Vyhrali ste tých vyše sto miliónovslovenských korún, v skratke SKK, o ktoré sa tu usiluje celý národ!!!Uvedomujete si to vôbec??? – nevychádzala žena z údivu.
Tak a teraz sa užnebudem trápiť tým, čo urobím so svojím životom. Predýchval som to skorohodinu, možno aj dve. V najbližšom podniku som si objednal dvojitú vodkua potom zase a zase, kým som si neuvedomil, že tá chudera mi to vážnenemohla vyplatiť v hotovosti. Och joj, čo si ja s toľkými peniazmipočnem!?
Plán sa zjavil ako bleskz jasného neba:
Štyri bytyv Bratislave, dva v Prahe a jeden vo Viedni, aby sa nepovedalo. Rodičom dám postaviťkrásny, veľký a luxusný dom niekde v Ústi nad Priehradou,s dvojitou garážou, saunou, posilkou pre fotra, zimnou záhradou pre mamu,nahrávacím štúdiom pre bratov, automatickým zavlažovaním trávnikaa v neposlednom rade pseudo-prehistorickou pivnicou plnou kvalitnéhovína... Okrem toho, že ich všetkých štyroch vybavím skvelým vozovým parkom,sebe doprajem mezonetový byt v historickom centre mesta, zadovážim sivysnívanú Z350 v čiernom prevedení za smiešny melón a pól, usporiadámveľkolepú oslavu svojich 22. narodenín pre svojich kamarátov a kolegov, naktorej nebude chýbať ani Marianna Ďurianová, ani Nový Čas, ani Smotánka,Róbert, teda, pardón, Robert, ktorému ponúknem pár melónikov na, aspoňčiastočné, zaplátanie diery v štátnom rozpočte. Ďalších „pár šušňov“ pôjdeRadimovi, aby mohol konečne zrealizovať reálne a nie virtuálne štúdio. Ďalšíchpár „drobných“ pošlem do Allianz. Ani nie tak na životné sporenie, o ktorésa mi tam starajú, ale na ďalšiu lyžovačku. Podporím bezdomovcov tým, že imzariadním, vzhľadom na skvalitňovanie služieb, skrátené audiotextové čísla predobrovoľných prispievateľov a tiež bankové terminály na bezhotovostnýplatobný styk... S riaditeľom Tatra banky už budem v tom čase jedným z najlepšíchkamarátov, možno pre mňa vybaví, aby som mal účet bez akýchkoľvek poplatkov,možno mi dá aj zlatú kreditnú kartu, nie s podpisom nejakého spisovateľa,ale rovno s mojím. Zatiaľ sa bude riaditeľ ČSOB tváriť, že on mi zariadí takúkreditnú kartu, na ktorej nebudú žiadne podpisy, ale trebárs aj detailnáfotografia materského znamienka, ktoré mi vyrašilo tesne nad zadkom, krátko potom, ako som tie melóny vyhral...
A potom mi jednéhokrásneho dňa prídu kuriérom v obálke fotky, na ktorých je vyobrazený môjkrásny mezonetový byt v centre mesta, ja ako spím, moja zubná kefka, mojeoškrkátkované slipy v koši na špinavé prádlo, nedopitý pohár portského,môj niekoľkotisícový pes, kvalitné kuchynské nože, dom mojich rodičov, mojamama, môj otec (tiež, zhodou okolností, spiaci uprostred noci), ich nezakritýbazén, ich autá a... devina. Zásielka doložená lístočkom s minimálnešesťmiestnou cifrou, bankovým účtom a DDL.
Pri snenív tých krásnych, zamatových perinách tmavomodrej farby na futuristickejposteli s baldachýnom sa mi zazdá, ako ležím, myslím, že je to niekde na Obchodnej,tvárou lemujúcou prierez električkovej koľaje, v obleku od D&G, s veľkým mokrýmfľakom v rozkroku, buľvami vyválenými na Coffee and Co a tečúcimmozgom. V diaľke znie kvílenie pneumatík mojej Z350 Roadstera hromženie zamestnanca pohrebnej služby. Na pohreb nie sú financie,a tak sa so mnou pohrajú rómske ratolesti na predmesti Budapešti.
Nie, ďakujem... Závisťnepozná hraníc...
