Je síce samozrejmé, že k ovplyvňovaniu toho, ako sasamotný „procesor" v prvých rokoch nastaví, prispieva množstvo aspektov,finančným zabezpečením rodičov začnúc, prístupu zo strany starších súrodencovkončiac, je pomer medzi jednotlivými aspektmi značne nepriamoúmerný.
V prvých mesiacoch sa snažíme pozorovaním okoliaidentifikovať „o čo vlastne ide" a „kde sme sa to dostali", no pomerne rýchloprichádzame na to, že sme dôležitou súčasťou toho divadla, v ktorom nám„bola pridelená" rola. Vidíme, počujeme a postupne začíname rozlišovať, čoje dobré a čo je zlé, kedy sa mama smeje a kedy otecko kričí.
Nech je prístup našich rodičov k výchove akokoľveksprávny, hodný toho, aby sme si v budúcnosti zaslúžili označenie „slušnéa vychované dieťa", stávame sa tak či tak obeťou častokrát negatívnehoaspektu, ktorého vplyv naši rodičia síce môžu ovplyvniť, no v konečnomdôsledku poznačí náš „procesor" viac, než by sme čakali.
Už o niekoľko rokov po našom narodení je nám viacnež jasné, že ak chceme byť spoločnosťou adekvátnou nášmu veku akceptovaní,musíme vynikať či dokonale zapadnúť. Niekedy nám je možno postačujúcasympatická tvár, inokedy potrebujeme niečo, čo nemajú tí ostatní.
Malá Romanka by chcela mať rovnako peknú bábiku, ako máAlicka, pretože si všimla, ako na novú umelú kamarátku reagovali ostatnédievčatká v škôlke. A aj Jurko si vyslúžil dostatočný obdiv ostatnýchchlapcov, keď jediným švihnutím ruky dokázal zlomiť umelohmotnú súčiastkustavebnice Lego.
Ak ale mamička nestrávila minimálne dve popoludnias malou Alickou obliehaním megalomanských obchodných domov v honbe zanajkrajšou a najtrendy bábikou a Jurkov otec nenacvičuje vo voľnomčase v garáži ázijské bojové umenia, ako prišli malé nevinné dietkyk nástrojom, ako upútať vo škôlke pozornosť?
Dostali sa azda do„čarovného" sveta, ktorého brána sa otvorí stlačením jediného gumeného gombíka?
