Možno sa teória kognitívneho omylu týka iba mojej maličkosti, no veľmi jemný idiografický výskum mi prítomnosť tohto fenoménu potvrdil, takže som si dovolil sformulovať jednoduchú definíciu, následne uvádzam niekoľko príkladov z praxe:
Kognitívny omyl môže vzniknúť počas vývoja jedinca ako dôsledok deformácie vnímania v procese sociálnej interakcie. Túto deformáciu bez ohľadu na psychický stav a úroveň inteligencie spôsobuje predovšetkým fonetické skreslenie informácie, ktorá sa následne kóduje v pamäti jedinca a pretrváva v nej až do momentu, kým prostredníctvom inej sociálnej interakcie nedôjde ku korekcii tohto omylu.
Príkad č. 1
Dostal som od vedenia agentúry mailom zadanie, aby som zorganizoval vianočné posedenie v reštaurácii Traja mušketieri. Riaditeľa som upozornil, že urobil preklep, nakoľko ide o muškatierov. Po vyše dvadsiatich rokoch ma vyviedol z omylu, že nie „muška...“ od slova „mušky“, ale „muške...“ od slova „mušketa“. Došlo ku korekcii.
Príklad č. 2
Poznáte pesničku Kolo, kolo mlynské? Vo škôlke sme ju odrhovali skoro každý druhý deň držiac sa za ruky a točiac sa do kruhu, až kým sme dezorientovaní nepopadali na smradľavý koberec (to som zbožňoval hneď po holotropnom dýchani, keď sme fúkali do horúcej polievky či vodových farbičiek na výkrese). Dokonca som túto pesničku už ako starý cap spieval nejakému decku, no čo bolo najhoršie, aj s kognitívnym omylom, ktorý som zrejme na to dieťatko preniesol. Iba prednedávnom som sa totiž úplnou náhodou dozvedel, že „hoblipilka“, ktorú som si doteraz nedokázal predstaviť, je vlastne hoblík a pílka.
Takýchto omylov som objavil viac, ale musím bežať, takže až nabudúce :)
Peknú nedeľu prajem!
