Na plešatú hlavu mi kvapkal studený decembrový dážď. Extrémny zhon v práci sa z hornej časti sínusoidy postupne presúval do pokojného údolia. Ľadová voda z oblakov mi kvapkala do horúcej kávy, potiahol som do pľúc posledný dúšok nikotínu a vtedy som ju uvidel. Bielu ceruzku s logom Slovenských telekomunikácií.
Ležalana mokrom balkóne celá premočená. Bolo jej smutno, zjavne mlelaz posledných síl. Zrejme vypadla z ruky nejakého dieťaťa pár poschodívyššie.
Zaostrilsom na logo a vtedy som si všimol mikropísmom vetu pod ním:
To,čo nás spája.
A taksom úbohú ceruzku zdvihol zo zeme a nakreslil ňou do vzduchu obrovskésrdce.
Blázon. Miluje silné preso s mliekom, Piknik a leto. Neznáša zlých a zákerných ľudí, násilie a cviklu. Doraziť ho vedia najmä dôchodcovia v Tescu a pubertálne pipky v kine. Pracuje a študuje. Teda, snaží sa študovať. Jeho konanie sa nedá predvídať. Cez víkend s ním chcete ísť na pivo, on medzičasom zdrhne do Budapešti, Prahy alebo Kokavy nad Rimavicou. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
