Dnes máš 22, skoro akoja. Nepracovala si nikde, čakáš druhé dieťa a tvoj manžel so statkom poberáminimálnu mzdu... Ako sme to len dotiahli ďaleko!
Keď som ťa spoznaldruhýkrát, a to už celkom osobne, mala si niečo cez dvadsať.V Bratislave si študovala jednu z tých, pre mňa nikdynepochopiteľných a ťažkých, technických fakúlt. Bola si, myslím,z Brezna a bola si úžasná. Nič by nebolo také zlé ako zistenie, že užniekam patríš a ja som iba obyčajná „výplň tvojho voľného času“. Budiš.Bola si zlá, odporná a zákerná, no aj, napriek všetkému, stála si mi zato. Prvýkrát si bola skutočná!
Do tretice všetko dobré,hovorí sa vraj. Tak to áno! Dobré to nebolo ani zďaleka. Bola si frustrovaná,komplikovaná, náročná a nestála. No aj tak si mi stála za to, aby som ťana každom kroku nosil v hlave, a hlavne, v srdci. Ty jednavychcaná mrcha!
Teraz? Teraz ťa poznámtiež. A tak ako ťa poznám, tak ťa vlastné nepoznám! Máš ma omotaného okolopalca. To však nič neznamená! Záleží mi na tebe! Tak ako asi nikdy predtým!Hráš sa so mnou ako s čerstvo vyprdnutou krisou! Prosím, len to nerob. Akto urobíš, zhoríme obaja ako dve hlúpe Janky z Arku. Ak ma chceš ovaliťzozadu, pokojne, urob, čo uznáš za vhodné... Čakám, nečakám... Som pripravenýna všetko! Len si buď, prosím, istá, že ak to urobíš, budeš mať čo robiť, abysi si to u mňa vyžehlila. Umriem, znovuzrodím sa, tomu ver, ale ako!Nechcem potom sám seba strenúť. Tak odporný človek plný smútkua sklamania. To fakt nemusím! Viem, že nie som svätý. Viem, že som rovnakásviňa ako ty. Zmieriť sa s tým však bude veľmi ťažké. Tých pádova prehier už bolo dosť. Vážim si ťa takú aká si. Moju dušu, moje srdce sinaočkovala dostatočne silnou dávkou vakcíny. Fakt, je to veľmi citlivé.
Končí sa týždeňa napokon sa tým končíš aj ty. Bol to pekný mesiac. Škoda však, že sito nebola ty. Bol to iba niekto, kto sa chcel na teba podobať. Zostávamrovnaký, možno trochu oklamaný, možno s trpkou chuťou na jazyku... Taký jeproste život.
Poznám ťa už tiež skorodvadsaťdva rokov. Je to krásne a iba ťažko ti budem vraciať to, čo si premňa urobila. Ale vlastne, to ani nie si ty. To je tvoja staršiaa skúsenejšia sesternica.
Tvoja rodina ma drží priživote. Prosím, prosím ako nikdy, neopúšťaj ma! Ak sa na mňa vybodneš ty, čomimochodom robíš častejšie ako tvoje pokrvné, tvoja sestra, ktorú poznámz práce a, nedajbože, tvoja sesternica, tak som skončil navždy, nadobroa načisto.
Vždy som si myslel, ževiem žiť bez vašej rodiny. Človek sa však strašne dlho spoznáva na to, aby skôrči neskôr zistil, že bez tvojej rodiny sa skutočne žiť nedá.
Ak tvoja rodina umrie, čiuž pri autonehode alebo len tak, na rakovinu, umriem aj ja. Tomu ver!
