Niekto. Niekto. Žije predsa niekto, pre koho žijem ja.
Žiješ tu? Alebo v susednom meste?
Prečo je život taký?
Dostať jednoduchý odkaz, ísť ďalej štyrma nohamy.
Zakaždým, keď sa zdá, že je to tak jednoduché...
Niekto. Niekto. Žije predsa niekto na koho čakám.
Lístky sú už dávno kúpené, vlak odchádza.
Sám doň nastúpiť nemôžem. Ty to dobre vieš.
Možno čakáš na inej stanicy. A možno nie.
Zakaždým, keď sa posledný vagón stratí v zákrute...
Niekto. Niekto. Žije predsa niekto, kto žije pre mňa.
Žiješ v tejto krajine? Alebo na inom kontinete?
Prečo neviem, kde si?
Ležím v posteli a chce sa mi veľmi spať, viečka to vzdávajú.
Zakaždým, keď sa mi jazyk stretne s poslednou kvapkou vína...
Niekto. Niekto. Žije predsa niekto, kto na mňa čaká.
Prosím, zavolaj mi a povedz, že všetko je v poriadku.
Vieš, že to potrebujem počuť. Viem, že vieš, že som.
Túžim po spánku, no nechcem sa stať chladným.
Zakaždým, keď tajne dúfam, že film práve začína...
Niekto. Niekto. Žije predsa niekto, kto ťa pozná.
Žije v mojej štvrti? Alebo v inom okrese?
Prečo ho nestretnem?
Túžim si skrížiť cestu s tou tvojou, no semafóry fungujú.
Zakaždým, keď chcem, aby ďalšie zakaždým už nebolo...
Prosím, príď. Nebuď ako ostatní. Nebuď ako ja.
Pomôž mi zmeniť sa...
