Lidl, správna voľba?

Je tomu tuším sedem rokov, čo som sa nechal nahovoriť, aby sme po nočnej s kolegyňou zašli do Lidlu. Otvárali novú predajňu v Petržalke. Nadránom sme sadli do auta a vybrali sa hľadať ten cenovo dostupný zázrak. Od tých čias sa začal formovať môj postoj k týmto veľkým obchodným reťazcom, k tejto pseudo kultúre, ktorá sa tu rozrástla ako rakovina.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Zaparkovali sme pred novostavbou, nikde ani nohy. „Asi sme prišli skoro," konštatoval som, no po dvadsiatich minútach ma začali žrať mrle, a tak som si to išiel obzrieť. Nakukol som cez okno, no nič nenasvedčovalo tomu, že by sa chystala nejaká nákupná akcia. Kolegyňa odchytila venčiacu dôchodkyňu, ktorá nás vyviedla z omylu. Aktuálne otvárali predajňu na druhom konci sídliska. Fail!

Davová psychóza! Šóra ako na luníckej pošte pred výplatou sociálnych dávok sa tiahla cez celé parkovisko. Vozíky boli beznádejne vyťažené, a tak sme sa ani neunúvali na nejaký čakať. Keď sme sa po nekonečne dlhej chvíli dostali dnu, takmer som odpadol. Pri pulte s mrazenými sliepkami sa odohrávala bitka na život a na smrť. Babky a dedkovia sa sácali, štuchali barlami a palicami, sliepky si kradli z košíkov. Mal som pocit, že som sa z Petržalky teleportoval do Kosova, kde práve priviezli humanitárnu pomoc.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Doteraz ľutujem, že som to nenatočil. Porád by mi z Nového času poslali nejaké drobné. Každopádne, nekúpili sme nič. Utekali sme odtiaľ kade ľahšie. Pamätám si nechutnú spánkovú dohru, ktorú mi tá trauma spôsobila. Snívalo sa mi, ako mi jedna zúrivá dôchodkyňa rozbila tou mrazenou sliepkou hlavu. Ovalený som padol k zemi, kde ma dav načisto pohltil. Záchranári sa ku mne nedostali, a tak museli vysekať dieru v streche, aby sa ku mne spustili lanom z helikoptéry.

Onánia s gastrolístkami

Pár týždňov dozadu sme sa vybrali na našu žabomajerskú záhradu. Slnečná nedeľa bola ako stvorená na relax pri grile. Vystúpili sme z električky na Račianskej, že zbehneme do Lidlu. Až mi zimomriavky prebehli po tele, ale však nebudem robiť cecky... Samozrejme, oser ako sa len mne môže stať. Z banky mi poslali novú kartu, ktorú som si v peňaženke založil úplne dopredu, však je taká pekná... no na obálku s PIN kódom som úplne zabudol! Tiež by tí smradi nemuseli zakaždým generovať nový. A potom vám s priblblým úsmevom v ksichte povedia, že však si ho kedykoľvek zmeníte v bankomate. Aké jednoduché, nie? Za 3 éčka!

SkryťVypnúť reklamu

Čumel som do otvorenej peňaženky ako teľa na plastové okná a rozmýšľal, čo idem robiť. Vrátiť sa domov po obálku sa mi veru nechcelo. Odrazu mi zrak padol na asi tucet gastráčov schovávajúcich sa v zmesi účteniek. Paráda! Čo tu ja vôbec riešim? Však za gastrolístky nakúpim nejaké klobásy, kofolu, horčicu a fičíme. Dobrý nápad!

Dnu som vošiel bez vozíka. Však som nemal ani cent, ako by som sa k nemu dostal? Tých pár safalát zoberiem do ruky, starej za pokladňou, čo na mňa gánila ako na vraha, len čo som sa tam objavil, vyvalím gastráče a vybavená vec. Hovno, hovno, zlatá rybka! „Nie," odpovedala mi predavačka, vykladajúca nejaký bazmek do police, na moju otázku, či berú gastrolístky. Ešteže som so safalátou v ruke neodstál tú tridsaťmetrovú šóru pred pokladňou. Vrátil som produkty zúrivo ako besný pes na miesto. Len ako sa z tej diery dostať von?

SkryťVypnúť reklamu

Rozhodol som sa, že si to struhnem tými vrátami, ktorými som vošiel, no to som nemal robiť. Rozjačal sa alarm, akoby som vykradol národnú banku! Početné stádo spred pokladní na mňa zízalo jak na Maštalíra. Zostal som obarený, ani obraz, ani zvuk. Čakal som, že už-už na mňa vyskočia nejakí kukláči, a tak som si dal ruky preventívne nad hlavu, nech ma neodbachnú ako prašivú besnú sviňu. Alarm neutíchal. Odrazu na mňa cez reproduktor zareval nejaký zmrd, nech sa okamžite dostavím k pokladniam.

Bolo mi toto treba? Pýtam sa, bolo mi toto treba? To už naozaj nedokážem vymyslieť lepší spôsob, ako na seba upriamiť pozornosť? Predral som sa cez pokladne a lá petting ošuchujúc sa o ľudí, ktorí zo mňa nespúšťali oči. Krvi by sa mi nedorezali, adrenalín mi rozpumpoval žily, tvár jak Ficova kravata a para z uší. Vypasený SBS-kár ma premeral pohľadom. Aj by ma pomágal, no keď som na neho pozrel, rozmyslel si to. Presne tak, ako som si ja v tej chvíli rozmyslel, či do toho obchodu ešte niekedy vstúpim. Nikdy!

SkryťVypnúť reklamu

Lidl, správna voľba? Carrefour ešte lepšia!

Vybrali sme sa na Riazansku, že sadneme na pajsku a odvezieme sa dve zastávky do Polusu. V Carrefoure hádam pochodíme lepšie. Tá odporná zeleno-žltá kraksňa nám zdrhla spred nosa. Tak sme si to v tom úpeku odšľapali peši, však príjemná nedeľná prechádza. Oslovím brigádnika za pokladňou z bezpečnej vzdialenosti, nech zase nespustím nejaký alarm, s otázkou, či berú gastrolístky. „Nie," ani som poriadne nedokončil vetu, odsekol mladý. Tak to už je čo toto? Na kerého frasa nám tie gastrolístky sú? To si s nimi môžem akurát tak vytrieť... však to nikde nechcú!

Ovládla ma beznádej. Už som chcel volať na linku pre duševné zdravie, nech mi povedia niečo pekné, pohladia dušu slovom, lebo som mal tristosedemdesiatdva chutí poukladať tie sprosté gastrolístky na zem do kruhu a uprostred neho spáchať rituálnu samovraždu.

Budem nahý pred ministerstvom práce tancovať lambádu, keď tie nepraktické papieriky zrušia. A ministrovi Mihálovi na znak vďaky pošlem fľašu hruškovice, nech má potom čo riešiť s výborom pre nezlučiteľnosť funkcií...

A tie superproľudské, moderné, láskavé a neviem ešte aké reťazce, keď im je zaťažko stretnúť sa s nejakým úchylákom z gastrolístkovej firmy, aby dohodli pre ľudí čo najväčší komfort, nech sa teda ďalej spokojne venujú prebaľovaniu smradľavého zhnitého mäsa a nech sa predbiehajú vo frustrovaní a vykorisťovaní vlastných zamestnancov, nech sú tak ukážkovo prívetiví, ako doteraz a nech teda ďalej pokračujú v tej parádnej PR stratégii, ktorú tak úspešne rozbehli...

Ja budem len tíško dúfať, že raz príde deň, keď ich ľudia pošlú tam, kam patria.

Martin S. Rončák

Martin S. Rončák

Bloger 
  • Počet článkov:  61
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Blázon. Miluje silné preso s mliekom, Piknik a leto. Neznáša zlých a zákerných ľudí, násilie a cviklu. Doraziť ho vedia najmä dôchodcovia v Tescu a pubertálne pipky v kine. Pracuje a študuje. Teda, snaží sa študovať. Jeho konanie sa nedá predvídať. Cez víkend s ním chcete ísť na pivo, on medzičasom zdrhne do Budapešti, Prahy alebo Kokavy nad Rimavicou. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

722 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

53 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu