Nevedela som co ma caka, ale frajer ma vopred upozornil, ze je to tazka robota, a ze nech si teda radsej zoberiem knihu, ked ich budem cakat v trave. No istotne, myslim, si, nato tam idem, aby som citala v trave. Nahlas to ale radsej nepoviem...
Olivovy sad maju asi pol hodiny cesty od Agios Nikolaosu, pod velikou horou.
Zaciname asi o desiatej. Sme siesti. Kazdy okrem mna sa hned chyti roboty a bez zbytocnych reci sa pustaju do "toho". Ja sa najprv musim "zoznamit", a tak sa chvilu motam a sem tam fotim.
Ved to nic nie je, myslim si a beriem elektricky cesac - asi 3 m tyc, vaha cca 10 kg (?)
"A fot ma!!", vykrikujem. Tyc je tazka, zamotava sa mi do stromov, tancuje so mnou. Olivy frrrrrkaju do tvare, boli to jak svina!
Asi za pat sekund sa spotim a vyzliekam bundu.
Nie nie, elektricky cesac nebude moj kamos.
Najdem si dalsie naradie, certovu vidlicu!!! Trepem do konarov, svokor mi vravi, nelutuj tie olivy, buchaj! Ale ja ich lutujem... Ale len chvilu. Pokial ich lutujem, nepadaju. A tak trepem ako diva s certovou vidlou!
Venujem sa aj inej robote. Cesaci cesu ako divi, treba natahovat siete a zhrnat olivy do vriec. Vzhladom na to, ze jedna siet ma rozmer snad 50x50 metrov a je hruba a drsna, vlacit ju nie je az take jednoduche. Ano olivy nazhrnat do stredu.
Pre vrecia chodi frajerov stryko. Ked si odmyslime, ze jeden naklad ma vyse 50 kg, je to najvacsi ulievac. Olivy sype do niecoho, co pripomina velke sito, prehrna sa v site s rukami, trasie nim o dusu, a do dalsich pripravenych vriec padaju olivy uz bez pripadnych konarov.
Tato cinnost trva az do vecera. Pretoze som chcela pomoct, makala som o sto sest a poviem vam, bola to fuska. O piatej poobede som si vyliezla na strom a chvilu sedela. Bolelo ma vsetko, mala som odrete ruky od sieti, pretoze som odmietala na prenasanie rukavice. Vsetci robia potichu, vkuse, bez malej prestavky.
V podvecer sa vrecia nalozia a vezu sa pred fabriku, kde sa presuje olej. Prvy den sme nazbierali skoro tonu oliv.
Nechavame rozlozenu siet a odchadzame. Stmieva sa. Pekne tam bolo - sla som aj na druhy den, a kedze som vedela, co ma caka, bolo to ovela jednoduchsie, dokonca som sa z toho tesila.
