V jeho rodnej dedine maju tri pomarancovniky, dva mandarinovniky a jeden citronovnik. Stromy obsypane zrelymi plodmi, parada.
Nazbierali sme asi 6 plnych tasiek a ficali sme.
"Ideme nazbierat chortu?", navrhuje svokor.
"Jasne."
Chorta je druh zeliny, pripomina nase pupavove listy. Zbiera sa vascinou v horach spolu s korienkami a potom sa vari. Mnam. Poliata olivovym olejom a citronom chuti velmi dobre. Janis zbieral chortu, zatulal sa asi na hodinu. Ja som sedela v rachotine a z okna sa kochala pre mna velmi krasnym okolim. Zahradami, olivovnikmi, najzelensou travou.
Prichadza Janis s plnou taskou chorty.
"Stretol som kamarata, chce nam uvarit kavu. Ideme?"
"Jasne!"
Zoznami ma s Manolisom, priatelom z detstva v jeho malom pribytku medzi olivovnikmi. Domcek s krbom, steny ovesane susenou salviou a tymianom.Pijeme silnu grecku kavu, pre kazdeho osobitne uvarenu v konvici. Chrumkame kozi syr, ktory nam nakraja, zajedame domacim chlebom. Citim sa dobre, pocuvam dvoch dedkov ako spominaju na stare casy. Urobim im spolocnu fotografiu, tesia sa ako mali chlapci.
Odchadzame. Rozmyslam o Manolisovi, ako si tam zije, zbiera salviu a tymian, pecie chleba a vari kavu. Rozmyslam o olivach, stromoch, o tiesnave, ktora je kusok odtial. Obrovske skaly roztate hlbokou jazvou. Vraj tam vela Nemcov prislo o zivot, ked hladali zlato. Aj Manolis tam pred dvadsiatimi rokmi zachranil jedneho archeologa. Uz tam nechodi, je vraj stary.
Rozmyslam o pomarancoch, su to pruzne pevne stromy, bolo by super mat tam nejaky bunker.
Vraciame sa domov v podvecer a citim sa dobre. Pre mna to bol krasny den.
