Milujem Grécko. So všetkými jeho pozitívami i negatívami, s ktorými som sa doteraz stretla. Milujem povahu srdečných Grékov, ududraných, ukričaných, veselých, srdečných. Aj ich pomalosť a neschopnosť vnímať čas. Páči sa mi ich radosť zo života i to ako ju prejavujú, ich nadšenie pre veci, ktoré my prehliadame. To, ako si vedia vychutnať kávu, to ako sa stretávajú s rodinou a priateľmi, to ako sa objímajú po dlhom odlúčení… Vážim si ich zmysel pre ozajstné priateľstvo a pevné rodinné putá, to, ako si vážia svojich rodičov a aj to, že v Grécku takmer nie sú starobince… Samozrejme, aj tam sú dobrí aj zlí, múdri aj hlúpi. Ale u mňa za tie roky títo ľudia stále vyhrávajú. Desiatky pobytov v Grécku mi zatiaľ vždy ukázali najmä dobré stránky tohto národa. Na zlý zážitk, s akým sa kľudne každý deň stretnem na Slovensku, si teraz nespomínam. Ešte aj ten namosúrený vodič autobusu vám nakonie „akože nahnevane“ venuje široký úsmev...
