Aj mne dnes chybali papiere. Podarilo sa mi prist zaroven s jemnym dazdom pred osmou. HRCA uz bola tam, kavicky, nalada celkom fajn. Tak som stala a sliedila, ako to funguje, ci bude treba bojovat, napriklad s upratovackami, ktore su vacsinou velmi drze, papulnate a predbiehaju sa najlepsie. O osmej (nechapem, ako je to mozne, ze presne na cas) sa otvorili sklenene dvere a hustota HRCE sa zvysila na maximum - to sa vsetci snazili odovzdat uz vopred vyplnene ziadosti. Niektori to stastie samozrejme nemali - mne ziadost (v greckom jazyku podotykam) priniesla kolegyna, ktora bojovala pred niekolkymi dnami. O 45 minut som sa dostala dnu. Vopred som bola upozornena, ze tam pracuju kreteni, nasrati na cely svet, ze musia robit, jest, dychat... Hovorim si, nebudem mat predsudky, uvidim. Pani, co ma mala na zaciatku, bola celkom mila. Poslala ma vsak k dalsej, potom ta dalsia k dalsej, a ta k inej - najhlavnejsej v tejto miestnosti. A ta mi sucho povedala, ze nemam EKKATHARISTIKO EFORIAS H FOROLOGIKI DILOSI. Hovorim jej v panike, ze urcite mam vsetko, co potrebujem a ona ze urcite nemam, lebo to nevidi. Hrabala som desat minut v taske bez toho, aby som vedela co hladam dufajuc, ze sa zlutuje a nejako to vybavime. Ale nie, nvybavime. Vravim jej, nech mi "to" teda napise na papierik, lebo si "to" nezapamatam. Nema cas. Hovorim je, nemate cas napisat dve slova? Nie, nema. Fuchtla jedna. Sak pockaj, ked ty prides na Slovensko, ja ti ukazem. Odchadzam nasrata, vylievam jej omylom kavu pod stol, tecie jej az k noham. Ach, prepacte, nechcela som... Ochotnjsia pani mi vysvetli, ze potrebujem isty papier z prace, s tym pojdem za MOJIM UCTOVNIKOM a ten mi vsetko pripravi. Prosim, ja mam uctovnika??? A tak teraz cakam na priatela, aby som mu vsetko rozpovedala, aby mi vysvetlil, ako je to s mojim uctovnikom a uz sa tesim ako sa pojdem buduci tyzden postavit do hrce.
Grecky Urad prace alebo ako sledujem kazdy den HRCU
Ak si niekto mysli, ze su vybavovacky na slovenskom Urade prace ostara, nech skusi Urad prace v Grecku. To som si nevedela predstavit ani v najhorsom sne. Skoncila som robotu pred tyzdnom a odvtedy sa kazdy den sem tam na skutri pristavim obzriet situaciu. "Musis ist hodinu predtym, ako zavru", radi mi kamoska, ked sa rozculujem, kolko naroda tam caka. "Nie nie, radsej nech sa tam postavi rano, to ma aspon istotu, ze ju zoberu," radi kamarat. A tak kazdy den prechadzam okolo HRCE ludi, ktori nalepeni na skle cakaju, kym sa otvoria dvere a vpustia dvoch troch dnu... Niektori sa smeju. Vacsina krici. A niektori aj placu. A vsetci sa predbiehaju. S kavou v ruke. S cigaretou. Vcera sa mi podarilo zistit, kedy otvaraju. Bola som sa osobne pozriet. Pretoze nikto nevedel. Vsetci, co pracuju v hoteloch a skoncili teraz, su tam. Kazdy den, niekolkokrat. Pretoze zakazdym, ked pridu, im chybaju nejake papiere. Ale nikto nevie, ci otvaraju o osmej alebo o deviatej, alebo nikdy...
