Peenka a more na predpis

Velmi sympaticka mlada dievcina - a rovnako dolezita, si so mnou chvilu poklabosi, oznami mi, ze doktor je na ceste (ordinacne ma od osmej, takze meska len pol hodinu). Prijimacia kancelaria je rovno predomnou a otvorena, takze kym pride, sledujem dianie okolo seba. Cele prostredie je hotovy architektonicky zazrak, zaujimave svetla a doplnky, vkusne sosky, kozene pohovky, na stenach umelecke vytvarne diela. Setricka (teda asi sestricka, oblecenie ma nesestrickovske) predpisuje zatial lieky, prichadza asi 85 rocna babka, ze si robi vodicak, a potrebuje potvrdenie, ze je zdrava, potom sestricka otvori v lekarovej kancelarii balkon, naleje pripadnym okoloiducim mackam vodu do misky, ktora ma tvar jazierka s palmami a uz prichadza lekar. Som druha v poradi. Ked pridem na rad, Dr. Pitakorilis ma privita (nema biely plast, to je pocit!), spyta sa ma, o co ide, podrobne sa vypytuje ako zacala moja (najobycajnejsia) nadcha, ako ma skrabalo v hrdle, akej farby mam sople, aky presne kasel mam na mysli a ako ma boli ucho. Prechadzame do ordinacie, pocuva ma fonendoskopom, pozera do hrdla, roztvara naradim nosne dierky a usi, nazera, ehmka, podakuje a vraciame sa do kancelarie. Vysvetli mi co a ako, predpisuje sirup na kasel a kvapky do nosa, antibiotika, ktore si mam dat v pripade, ze ucho bude boliet aj v nedelu (ale mam mu predtym zavolat na mobil), lebo nerad plytva antibiotikami, poradi mi, ze by bolo dobre uliat sa z roboty na dva tri dni kvoli prievanu na motorke a uchu, zato ale nemam urcite zabudnut okupat sa aspon dvakrat denne v mori a vyhriat sa na slnku. Teda poviem vam, nechcem sa ruhat, ale tu mat nadchu je skoro az radost...