Dobrý trh. Ide o atmosféru, alebo o biznis?

(zdroj: RASŤO MIŠÍK)

Keď som sa uchádzala o hlasy voličov, sľubovala som obnovenie tradície trhov. Zgruntu vynovené Staromestské vianočné trhy boli prvým krokom, ďalšími Staromestská tržnička na Kýčerského, nová tradícia Dobrých trhov na Panenskej a kroky k tomu, aby sa čoskoro rozšírila aj na iné miesta v Starom Meste, hotové navzájom súvisiace projekty na vznik prepojených projektov na vytvorenie priestoru pre dôstojné trhovisko na Poľnej a relax a občerstvenie v Medickej záhrade, nehovoriac o opakovaných viac či menej úspešných rokovaniach s majiteľom trhoviska na Žilinskej či bývalým aj novým vedením RTVS o možnej alternatíve po jeho zrušení...

Sľúbila som trhy a snažím sa tento sľub plniť nie preto, že by si ľudia v Starom Meste nemali kde kúpiť zeleninu či iný tovar. Trhy som v mojom programe mala celkom zámerne v kapitole kultúra. Vnímam ich ako niečo, čo patrí ku koloritu mesta rovnako ako jeho historické budovy či námestia, ako niečo, čo vytvára nezameniteľný genius loci, dôvod mať mesto rád, žiť v ňom či vracať sa.

Áno, niečo to stojí. Čím atraktívnejšie, tým drahšie. Prvé Staromestské vianočné trhy stáli omnoho viac, než vyniesli. Druhé budú samozrejme lacnejšie o všetky jednorazové vstupné náklady. A neskôr, keď sa ich dobré meno rozšíri a kvalitní predajcovia sa budú predháňať, kto zaplatí viac za nájom stánku, môžu byť aj v pluse. Hoci pre médiá je najdôležitejší ekonomický výsledok, pre mňa je najdôležitejšie, aby sa na trhoch ľudia cítili dobre, aby priniesli do mesta atmosféru adventu. Preto by som aj prípadný výnos z trhov prioritne investovala do ich rozvoja. Ak by malo byť prioritou na takýchto trhoch zarábať, nemali by sme napríklad ani Dobrý trh, ktorý bez dotácií neprežije.

„Ekonomická analýza" v podaní redaktorky SME porovnáva náklady za jednotlivé položky pri Staromestských trhoch s nákladmi na iných vianočných trhoch v Bratislave. Je to podobné, ako čudovať sa, že poschodová vila vyšla drahšie než dvojizbový domček - veď dom ako dom. Ani na tých najnovších trhoch v meste neboli stánky porovnateľné rozmermi, materiálmi ani architektonickým riešením. Ponúkli sme kultúrne stolovanie bez tlačeníc zamastených stolov či punč v keramickom hrnčeku. Staromestské trhy mali a majú ambíciu podobať sa viac na tie v Rakúsku, než na tie bratislavské. Aj keby sme však obstarali skromnejšie stánky za ceny, ktoré SME uvádza na porovnanie, nedostali by sme v prvom roku do plusu! V nákladoch sú napríklad položky, ktoré boli nevyhnutné pre sanovanie infraštruktúry na námestí... Priznávam, že nie so všetkými sme vopred počítali. Ak som však vyslovila, že príjmy pokryjú náklady, vždy to bolo v súvislosti s nákladmi na nové stánky, ale nie s prevádzkou.

Projekt partnerstva so súkromnou firmou bol pre Staré Mesto možnosťou, ako sa dostať do plusu hneď v nasledujúcom roku. Riziká a každodenný stres, hodiny neplatenej práce nadčas, ktoré si „užívali" pracovníci úradu pri príprave a počas mesačnej prevádzky, sme chceli presunúť na firmu, ktorá s tým má skúsenosť. Súkromná firma má ako prevádzkovateľ ešte jednu výhodu, o ktorej sa iba šepká. Dovolím si to teda povedať nahlas: verejnú správu vyjde každý tovar či služba drahšie. Je jedno, či sa obstará v elektronickej aukcii alebo inej súťaži. Aj tá najvýhodnejšia ponuka žiaľ počíta s istou nepomenovanou prirážkou pre štát. Často ma z toho triafa šľak, ale kým sa budeme v legislatíve o verejnom obstarávaní sústreďovať na proces a nie na výsledok, bude to zrejme tak. A v tom je časť tajomstva, ktorému som pred pôsobením v samospráve nerozumela - prečo vie byť súkromník o toľko efektívnejší.

Najdôležitejšou výhodou partnerstva so súkromnou spoločnosťou mal však byť kapitál na výrazný kvantitatívny a kvalitatívny nárast Staromestských vianočných trhov. Spoločnosť Vianočné trhy prišla s touto ponukou podobne, ako prišli dámy z Via Cultura s ponukou zobrať si do opatery Pisztoryho palác, ľudia z Punktu s ponukou partnerstva pri Dobrom trhu či spoločnosť Nautivia s projektom Propeleru. Dobré projekty nemusia vznikať v súťaži. A to si dovolím tvrdiť ako starostka samosprávy, ktorá bola minulý rok vyhodnotená Transparency International Slovensko ako najtransparentnejšia v republike.

Je potrebné, aby si médiá všímali komunálne témy a kontrolovali politikov. Verejný tlak je potrebný. Škoda, že takýto tlak tu nebol vtedy, keď sa v Starom Meste podpisovali skutočne nehorázne a nevypovedateľné zmluvy, ktoré sú dnes guľou na nohe Starého Mesta. Výčitku, že zmluva, ktorá garantuje trhy podľa našej predstavy a s finančným ziskom, podrobne špecifikuje, kedy môžeme zmluvu vypovedať, beriem v tejto súvislosti ako kompliment.

Nuž, investor sa rozhodol odstúpiť a nebyť terčom médií. Iste si dokáže vybrať aj menej rizikový projekt. Ale budeme mať my na výber pri hľadaní nového investora? Dúfam, že áno.

trhy 

trhy2 

FOTO - RASŤO MIŠÍK