Keby sme si však mali vybrať podľa informácií našich masmédií, blahorečenie by sme možno ani nezaregistrovali. Priznám sa trošku ma zaskočilo, keď dnes v poobedňajších správach naše verejno-právne rádio ani len nepodalo informáciu o blahorečení pápeža...to len na margo toho, že sa prehlasujeme za kresťanský národ, mimo iné bola zmienka o vojne Lýbii či o zákaze fajčenia na verejnosti v Číne(pri ktorom sa ešte ani len nevie, ako sa jeho porušenie bude trestať).
Samozrejme, že som nečakal informácie susedného Poľska, kde počas týchto dni takmer všetci ľudia sústreďujú spomienky na svojho rodáka Karola Wojtylu. Ale prirovnať to môžem s českým rádiom, kde bolo v správach „o pol" citované toto : „...celý svět dnes ve Vatykánu sledoval blahořečení pápeže Jana Pavla II...." Pričom Čechov zväčša považujeme za ateistov.
Ale nie o tom som chcel písať. Hlavnú myšlienku týchto riadkov by som chcel venovať „veľkosti" tohto človeka. To „tajomné", vďaka čomu si tento človek - pápež získal priazeň, dovolím si povedať viac ako miliardy ľudí tejto planéty, bez ohľadu na farbu pleti, vek, spoločenské postavenie či náboženskú príslušnosť spočíva v jednoduchosti. Jednoducho celý svoj život „bojoval" za ľudské hodnoty - hodnosť človeka. V tom spočívala jeho „veľkosť", jeho charizma, jeho individuálny prístup ku každému jednému človeku.
Bohužiaľ, v našich časoch sa dnes čoraz viac skutočné ľudské hodnoty presúvajú ku koncu rebríčka hodnôt. Ba niekedy sa po nich dokonca šliape, za účelom sebazvýhodnenia či moci.
Nebuďme „nevidiaci" a skúsme sa aj my poobzerať vo svojom okolí. Pri „triezvom" pohľade určite nájdeme veľa vecí, ktoré prinajmenšom znižujú dôstojnosť človeka a nebojme sa vtedy hovoriť pravdu. Nie vždy je to ľahké a nie vždy za to dostaneme „sladkú odmenu. Jedno vám však povedať môžem, pri takomto pohľade na ľudí a na svet sa na sklonku svojho života nebudeme musieť za nič hanbiť....ako sa za nič nemusel hanbiť náš slovanský pápež Karol Wojtyla....
