...ja mávam takýto stav bezmocnosti pri každej akejsi neprávosti...pri menšej, niekedy len okom nepozorovateľný súcit alebo smútok, ktorý prechádza mojim vnútrom...pri väčšej, sprevádzanej častokrát aj hnevom , by ste mohli spozorovať výraz zármutku a sklamania...aká bezmocnosť niekedy v tomto svete...
Dalo by sa vôbec spočítať s koľkými neprávosťami sa stretáme počas celého života...roka či mesiaca...alebo niekedy aj za jeden deň? Paradoxné je, že v samom PRÁVE A JUSTÍCII sa často krát vyskutujú takéto neprávosti...Často si kladiem otázku :"Kto vymyslel imunitu v zakonodarných orgánoch?"...nie je to ABSURDNÉ??? - neviem ako sa to dá chápať, rozumom ale určite nie!...teda ľudia, ktorí navrhujú a schvaľujú zákony k prospechu dobra spoločnosti, SAMI SEBE UDEĽUJÚ IMUNITU, pričom oni sami by mali ísť príkladom...je toto spravodlivé??...veď to je výsmech týchto ľudí vôči celej spoločnosti.
...viem, je často veľmi ťažké sa čo len ohlásiť, vyjadriť iný názor ako má skupina ľudí okolo mňa, ba dokonca s tým aj bojovať...ale myslím si, že by malo byť akousi povinnosťou každého človeka proti akejkoľvek, či už morálnej, spoločenskej alebo politickej neprávosti bojovať...hoci budeme na začiatku bojovať len tak v duchu sami pre seba....aj takto môžeme pomaličky trénovať naše vnútro - dušu. A po takýchto pravidelných trénigoch sa raz nadýchneme a odvážime povedať ...povedať pravdu
...keď budeme všetci trénovať a odvážime sa nadýchnuť a povedať...tak sa raz naplní výrok "pravda víťazí" , ktorý dnes býva často hlboko potopený v peniazoch, image alebo moci...