Prečo tak tomu vôbec je? A čo vlastne je ten "štátny sviatok"? Sviatok ako taký si môžme odvodiť z kresťanského sviatku, teda svätiť alebo zasvetiť znamená uctiť si niekoho alebo niečo.Teda pri tom štátnom si uctievame niekoho alebo niečo čo súvisi so štátom. Často som však svedkom toho, že tomu tak väčšinou nie je. Kto naozaj poctivo štátne sviatky "svätí" na 100%, to je štátna správa - preto má aj ten prívlastok štátna. A zvyšok? Zamestnávateľ jednoducho povie, zajtra sa ide do práce a do tej práce sa ide. A skúste sa niekto odozvať, že nie, zajtra namiesto Vás príde "iná pracovná sila " - tak sa dnes nazýva pracujúci človek...hodnoty sa zmenili. Ale podobne to je aj s živnostníkmi, aj tí idú častokrát do práce, síce nie preto,že im to niekto nariadi(ale aj to sa stáva), ale sú k tomu nútení, aby vôbec prežili. Ono v podstate aj niektoré firmy to preto robia, aby plnili plány a následne mohli ďalej fungovať. Keby sme toto všetko chceli zmeniť, museli by sme ísť hlboko hlboko do toho rozbehnutého kola a tam hľadat nejakú brzdu aspoň na čiastočné pribrzdenie tejto plnou parou vpred sa rútiacej doby, v ktorej žijeme.
Taký príklad by som tu rád ukázal škandinávske štáty. V takom Nósku či Fínsku majú taký jeden dôležitý zákon o pracovnom čase. Ľudia nesmú pracovať viac ako 8 či 9 hodín, a potom to teda nenapadne niekoho ani skúšať, a to nehovoriac o sobote alebo nedeli. Slováci, ktorí tam prídu za prácou, bývajú tým až zaskočení. Veď oni by predsa robili aj viac, tým by aj viac zarobili ... Ale pozor, táto pracovná má veľmi veľa skrytých plusov! Skúsim zopár vymenovať.
V prvom rade keď každý pracuje rovnaky počet hodín, zarobí len za tento počet hodín aj svoju mzdu- teda všetci približne rovnako zarábajú, samozrejme primerane svojmu povolaniu. Ale nevznikajú extrémy v spoločnosti - boháči a chudoba.
Ďalšou vzácnou vecou, je zdravie. Pôsobením stresov a nadmerným zaťažením prácov, sa dnes stretávame s rapídnym pripúdaním "civilizačných"chorôb ako rakovina , infart, cukrovka či iné...a to už u ľudí od 40-ky.
Tretiu dôležitú vec, ktorá z toho vyplýva, je voľný čas. Ako sme sa kedysi učili, človek by mal mať toľko a toľko hodín na spánok... toľko na prácu... a toľko na odpočinok. Len bohužiaľ ten odpočinok a spánok dnes trumfuje práca. V týchto severských štátoch si však toto u nás povedané"komunistické"rozdelenie dodnes zachovali - a to si nemyslím, že by boli komunistické štáty. Vtedy majú viac času na seba, na relax, ale hlavne na výchovu svojich detí, teda budúcej a budúcej generácie, ktorých nevychováva "ulica", ale ich rodičia.
Eštejednu zaujímavosť z toho severu. Vodiči, chodte sa tam niekedy previezť autom a sledujte značky s ohraničením rychlosti a zároveň svoj tachometer, určite sa budú zhodovať. A nikoho ani len nenapadne, že by mal niekoho predbiehať - ale to súvisí so stresom a tou výchovou...alebo teda s pracovnou dobou.
Kam sa to vlastne všetci ženieme?Už sa začínam obávať, či sa niekomu podarí dostať sa k tej záchrannej brzde, aby sa nestalo naozajstné nešťastie...
Česť práci(ľudskej) a česť všetkým sviatkom....a my môžme hocikedy "slobodne"pracovať...
