Nedeľa
Otec mi dal svoje obľúbené hodinky: "Na, zanes do opravy!" Úloha teda znela jasne...
Pondelok
Po nekonečnom lockdowne sa otvárajú služby, aj hodinár oprašuje zásteru. Známy špecializovaný obchod Hodín a hodiniek ma víta naozajským červeným kobercom a VIP stĺpikmi.
Vo vnútri tasím tatkove hodinky a oznamujem, že miesto merania času skáču. "To bude korunka alebo dačo mechanické," sebavedomo prehlási predavač.
A ja na to: "Opravujte, len nech to nekoštuje viac ako nové hodinky" zažartujem. Predavač zdvihne prekvapene zrak. "Nieeee, len dákych 20 éčok!" dozvedám sa.
Vypisuje lístok, a že mi zavolajú, keď to bude hotové.
V rovnakom momente sa však spoza plenty objavuje živý hodinár v zamastenej zástere. Jedno oko má väčšie zo zväčšovacieho monokla. Schmatne predavačovi hodinky z rúk. "Ohó, Doxa, to je Švajčiarska značka pre fajnšmekrov! Tie sa fakt často nevidia...," teší sa. Hodinky radostne poťažkáva a skrúca v rukách. "Hovoríte, že skáču ručičky? Tak to je preto, lebo je to inteligentný mechanizmus. Sám dáva najavo, že už ide len na paru :)" usmeje sa za rúškom nad svojím vtipom.
"A vidno, že sú poctivo nosené, vyčistím ich ultrazvukom..." dodáva. Tomu hovorím servis!
Utorok
Nevolajú. Celý nasledujúci deň. Saprlote, myslím si, zavreli krám, lebo veď stačí, že vydržia cenné otcove Doxy na čiernom trhu a odletia na Cyprus...
Z roboty idem rovno k opravárovi hodín. Vchod nájdem zamknutý... Ja im dám! Bez hodiniek neodídem! Zopárkrát sa ešte zavesím na kľučku dverí. Nič.
Internet v mobile - googlim predajňu, volám telefónne číslo. Nikto nedvíha. V predajni je pritmie.
Naraz sa za presklenými dverami objaví hodinár. Odomyká. Prv než mi otvorí, založí si rúško.
"To vy ste prezváňali?" pýta sa rozospato.
"Som tu pre tie Doxy" poviem krátko.
"Aha, kolega vám volal..." nedokončí.
"Nevolal, no aj tak som prišla," prezradím.
"Aha, lebo už sú hotové. Kolega mal pravdu. Korunka na nastavovanie času bola vykývaná. Musel som ju vymeniť a nalepiť. Takže keď bude Tato meniť čas na zimný, tak veľmi jemne s tým narábať, len povytiahnuť, jemnúčko pootočiť..."
"Alebo prídem a vy to spravíte," navrhnem.
"Netreba, ale fakt jemnúčko s tým robiť."
"A čo som dlžná?" pýtam sa.
"No veď tých 500 eur, čo ste včera hovorili kolegovi," zažartuje a berie do ruky kalkulačku.
"Aha, 500 plus oprava?" kontrujem ja.
"Tak výmena batérie, čistenie remienka ultrazvukom a oprava korunky, 43eur." Ukáže mi displej kalkulačky.
Kuknem na cenník, majú tam niekoľko položiek.
"To ste mi tam celý cenník zarátali?" spýtam sa trošku ironicky.
"Nie, to len za to, že Doxa patrí medzi luxusné značky ako Tag Heuer, Rolex..."
Myslí tým výmenu batérie. Ostatné (podradnejšie?) značky výmena batérie vyjde 16eur, kdežto mne ráta luxusných 25eur.
To ani nesmiem povedať otcovi, lebo hodinky prestane nosiť :)
Hodinky beriem opatrne do rúk a zaplatím.
"Tak o dva roky som tu zase," poviem.
"To nie je pravidlo na záruku batérie! Čím staršie sú hodinky, tým viac 'žerú´ batériu," dozviem sa namiesto rozlúčky.
Streda
Moje náramkové hodinky prestali ísť... Dočerta! Vygooglim najbližšiu opravovňu pri robote. V nákupnom centre mi hodinár povie, že mám prísť o dve hodiny.... "To určite!" pomyslím si. "Prídem si po ne až zajtra," oznámim mu. Odchádzam s poradovým číslom zataveným do fólie, ktoré slúži ako potvrdenie. Mám obavu, koľko peňazí si odo mňa bude zajtra pýtať....
Štvrtok
Vystojím šóru pri hodinárovej búdke. Čo všetkým v okrese prestali v lockdowne ísť hodiny?! Keď konečne prídem na rad, som už kľudná a obdržím svoje hodinky radostne tikajúce. "Máte vymenenú batériu, vyčistený..." vymenuje ešte tri služby a ja len tŕpnem, či si nemám na zaplatenie ísť zobrať do banky ďalšiu hypotéku. "Bude to 10 eur," pokračuje. Som v milom šoku. "Záruku na batériu máte trojmesačnú, to inde nedostanete!" zdôrazní. Zmôžem sa iba na "Ďakujem" a odchádzam. O hodinkách tento mesiac už nechcem počuť :)
Piatok
Cez esemesku sa dozviem presnú hodinu a minútu svojho protikovidového očkovania.
