Gejša, Heso a Giska O. Počas večera sa snažíme ostať v postavách. Heso veští a rýmuje o závod, ja sa dožadujem problýmou, čo múožem rijéšiť. No vrchol je, keď gejša začne spievať áriu. Veľmi precítene. Totálne falošne. Je to zámer či priveľa saké? Pripomína to božskú Florens Dženkinsovú. V národnom divadle to už niekoľko sezón uvádzajú pod názvom "Je úžasná!". Naša Gejša však nešetrí naše kútiky, ani brušné svalstvo. Je to hrozivo zábavné, chvíľami dekadentné!
Jej vystúpenie nemá ďaleko k hystérii. Heso naveľa siahne po rolke papierových utierok. Odtrhne jeden kus a máva. Chce naznačiť, že sa vzdávame, že sa už nevládzeme smiať. Gejša to pochopí ako žiadosť o prídavok - iný kraj, iný mrav. Ešte raz spustí refrén. Ak sme mali doma myši, už sú v Austrálii. Našťastie nespieva hlasno, takže susedia sa možno nevysťahujú. Zhnité paradajky na náš balkón nedohodia. Máme už svalovicu zo smiechu. Nevládzeme. Našťastie ani hlasivky našej divy. Opona konečne padá.
A ozaj, gejši začne padať parochňa dozadu, hlava dopredu na stôl, koniec. Vyprevádzanie sa mení na jej podopieranie. V predsieni sa nám poďakuje už nie čistou japončinou. Kimono dvíha "proklatě" vysoko, odhalí chlpaté nohy, chce sa obuť. Po viacerých pokusoch neúspešne. Nakoniec Giska vyrieši: dávam gejši dreváky pod pazuchu. Motáme sa v rukávoch kimona. Dreváky vypadnú. Nakoniec ich dostane do výstrihu. Celú procedúru sprevádza naše polohlasné Pšt! a Ticho!. Keď gejša bez úrazu zíde schody dolu, s Jurom počkáme na zvuk kľúčov v zámke a zatvorenie. Dobro došla.
Zavrieme dvere na byte a kukneme jeden na druhého. Jurovi sa odliepa falošný fúz, ja mám v strede čela pusu od gejši, tretie oko. Keď sa opäť narovnáme po záchvate smiechu, Juro sa drží za brucho a ja zdvíham ruky, už sa ozaj vzdávam. Naše cesty sa musia rozdeliť. Ja sa zavriem v kúpeľni. Odlíčim si tvár, zhodím zo seba "kostým" a oblečiem župan. V zrkadle sa opäť objaví Simona. Až teraz si uvedomím, že nie som ani taká pripitá ako unavená.
Keď vyjdem z kúpeľne, počujem Jura spratávať v kuchyni. "Poď spať, upraceme zajtra," poviem s obrovským zívnutím. "Už len tento hrniec, šéfica," povie mi, ani sa neobzrie. "Tak dobrú," otočím sa na päte a padnem do postele ako podťatá.
.
Sníva sa mi sen, že som v divadle. Hľadisko je prázdne. Ja stojím v župane na javisku. A nie som sama. Je tu ešte niekto. Ten človek má na sebe kimono a je mi otočený chrbtom. Zavolám: "Čo-Čo-Sun?" Postava sa ku mne obráti, no nie je to gejša. Je to samuraj! Pôsobí mocne a hrdinsky. Pristúpi ku mne a obdivne na mňa pozerá. "Vieš, že som dnes spieval falošne len preto, aby som ťa rozosmial. Milujem, keď sa smeješ..."
.
Prebudí ma mobil. Prekliaty budík! Valím do práce, no sen s Gabom mi neschádza z mysle. Čo mi chce moje podvedomie povedať?...
Pokračovanie:
https://rostowa.blog.sme.sk/c/548603/ako-to-cele-dopadne.html
