„A nezačína ti už hrabať z toho single života?“ pýta sa ma na káve najkamoška Milica.
„Ale čo si!“ uškrniem sa. Bože, čo to na mne vidno? Veď sa skúšam usmievať na tento svet, ale dvom je vždy veselšie...
„Keď ja by som tak chcela, aby si bola zaláskovaná... V poslednom čase mi pripadáš nejaká smutná," hudie si svoje. "Láska by ťa rozžiarila!"
"A veď som skúšala online zoznamky. Príde mi to strašne primitívne. Chlapi, čo vyzerajú k svetu chcú hneď fotku v plavkách alebo radšej hore dole bez! A navyše sú to ženáči alebo zadaní, to je úplná drzosť. Skrátka a dobre, ja tým apkám už neverím."
„Nemyslím apky, treba reálny život!" povie rozhodne. Vie to podľa seba, napadne mi, uchmatla spolužiaka z výšky a bolo vybavené. Svadba, dovolenka v Chorvátsku, spoločný biznis, prvé auto...
„Ja som už úplne bez nápadov,“ odpoviem pravdivo. Vonku pomaly padá sneh. Cez veľkú okennú tabuľu sledujem bezstarostné poletovanie vločiek...
„Simča, nedrichmi mi tu láskavo, spolupracuj!“ povie rozkazovačne.
"Sorry, to je tým počaskom. Dnes dávam štvrtú kávu, už som aj voči kofeínu imúnna..."
„Zlatko, zapoj láskavo svoje šedé bunky,“ nedá sa odbiť. "Kde sa inteligentná, atraktívna mladá žena, môže zoznámiť? Miesto, kde sa vyskytujú intelektuáli, umelecké duše, knihomoli... Jasné, už to mám!“ vyskočí zo stoličky.
Hneď ma prejde útlm. Celá kaviareň zbystrila pozornosť. Keď sa Mima znovu usalaší na stoličke, spustí: „Ty si ma minule ťahala do galérky, že je tam dáka knižnica, či čo...“
"Áno! Knižnica Kornela a Nade Fӧldváriovcov v Esterházyho paláci,“ odpoviem jedným dychom. Dlho tam už plánujem ísť...
„Do tej knižnice sa vyberieš a tam na sto percent bude aj Pán božský!“ vyloží svoj plán a zároveň nohy na vedľajšiu stoličku.
„Oukej, to znie dobre! Ešte tento týždeň sa tam ´nainštalujem´," slávnostne dvíham dva prsty na potvrdenie prísahy. A prejdeme ešte ďalších tisíc tém...
---
Je streda a ja sa chystám sa na môj "lov intelektuálov".
Ráno aplikujem masku (veď sú fašiangy, čas masiek!) - hydratačnú. Z vlasov dávam dole papiloty. Kučery sa vydarili, bezsenná noc stála za to. Otváram skriňu, hľadám outfit: nič vyzývavé ani nudné... Vyhráva tričko SuperWoman (jasná message, zvýrazním push-upkou), obtiahnuté džínsy, pastelové sáčko a vysoké čižmy. Na nechty pôjde koralovo-červený lak. Dokonalé.
´Šperkov si daj minimum, nie si vianočný stromček,´ znie mi v ušiach Mimina rada. ´A hlavne žiadny prsteň, nech vidno, že si nezadaná!´ Zhltnem ovsenú kašu, môj ranný rituál. Nechty už zaschli. Potom make-up, šminky. Tvár dostala výraz. V outfite sa cítim skvelo. V predsieni skontrolujem výsledok. Spokojne žmurknem na odraz v zrkadle.
Obúvam čižmy, zapínam krátku páperku. Beriem kabelku, vyrážam... Vonku zisťujem, že začína snežiť. Načo som si natáčala lokne, keď mi teraz spadnú?! Na hlavu si prehodím kapucňu, možno zachráni účes.
Opätky sú skvelé na sexi chôdzu, ale v snehu sa menia na korčule! Napínam všetky svaly...
Pokračovanie:
https://rostowa.blog.sme.sk/c/528190/projekt-mucko-den-prvy_uvodna-scena.html
