Potom príde pohyb. Každý jeden váš krok oznamujú desiatky lúčnych koníkov, ktoré vám uskakujú spod nôh. Trúbia okolitej tráve na poplach, že sa blížite, tak nech sa pripraví na vaše telo! Ale ona to znesie. V okamihu nasledujúcom po vašom silnom dopade na jej zdanlivo krehké telo sa zdvihne a zaradí sa tak ku svojim kamoškám na lúke. Hraboše, myšky a iné hlodavce sa buď ukryjú, alebo vylezú zo svojich brlôštekov, aby sa pozreli na nečakaného návštevníka. Vy ich zazriete len zriedka, pretože cez hustú spleť prízemného porastu je veľmi ťažko zazrieť dokonale maskovaného pozorovateľa. Rukou hladíte steblá a myslíte pri tom na krásne veci. Na vašu milenku, na vaše dieťa, na rodičov, na priateľov ... by M.R.
Pokiaľ sa vaša myseľ už dostatočne nabažila krajinou pod vašimi nohami, presunie sa do výšav, Vaše oči uprú sa celou svojou silou na oblohu posiatu stovkami ovečiek preháňajúcich sa ohromnými rýchlosťami po nebesiach. Neustále sa menia, pretvárajú svet tam hore a nedoprajú spánok nepokojnej duši zvedavca. Tam vidím psa, tam zas obra a inde draka. Sem tam sa stane, že vzduch rozčerí nejaký operenec. Ešte viac sa človek nad všetkou tou nádherou zamýšľa pri západe slnka, kedy sa všetko tajomne zafarbí do červena a svet okolo prestane vydávať akékoľvek namy pozorovateľné zvuky ... by M.R.
Posledných pár rokov som všetku túto nádheru prežíval intenzívne dva týždne cez letné prázdniny. V divočine, odrezaný od sveta s partičkou kamarátov, menších či väčších, citíl som sa pri tom konečne ako normálny človek, ten prírodný tvor, ktorého všetko prírodné tak láka. Tieto prázdniny tomu tak nebude a ja preto tento článok venujem kamošom, s ktorými nebudem a dúfam, že si to užijú aj za mňa ...
