Samozrejme, oveľa viac sa mi páčila kniha. Včera som si pozrela film. Prešiel dlhý čas po prečítaní knihy, kým som si ho pozrela. Pre niektorých nezaujímavé, pre mňa je to strhujúci príbeh jednej ženy, ktorá musela prežiť toho toľko, že naše obyčajné trápenie je oproti tomu jej nič. Môže to byť vymyslený príbeh, vymyslená postava, ale celé to je hlavne o tom, aby človek videl, aký krutý dokáže byť život a iní ľudia.
Nehovoriac o Auschwitzte, kde si prežila istú dobu a poviem vám, na tom mieste by nikdy nikto z nás nechcel byť. Myslím, že v jej živote sa vyskytla nielen jedna ťažká voľba, pretože človek, ktorého milovala, ktorý jej robil radosť, ale aj spôsoboval obrovskú bolesť bol taktiež pre ňu aj akýmsi krížom, alebo skôr, ona jemu pomáhala niesť jeho kríž, aj keď ten jej bol možno ešte ťažší a väčší. No ona ho vždy milovala, napriek všetkemu pohŕdaniu, urážaniu...
A ako na mňa vplýva Sophiina voľba? Nuž, ešte teraz mi je ťažko, pozrela som film a napriek tomu, že som vedela ako skončí, vybehla mi slza. Neuveriteľne ma zabolelo srdce a to nezveličujem, keď musela urobiť to, čo by nikto nechcel, žiadna matka, žiadny človek...musela sa rozhodnúť, vybrať si, rozdeliť lásku, ktorá sa nedelí, aspoň takto nie. Nedokázala to, ale pod nátlakom, prinútili ju urobiť niečo, za čo sa doživotne nenávidela. Aká obrovská a nedeliteľná je láska matky k deťom...Koľko utrpenia si musela prežiť vie len ona sama.
Krik malej Evy a potom už len úplný koniec, toto si pamätám ako jediné úplne zreteľne, aj keď som to pozerala pred pár hodinami.
Kyanid. Ten ukončil jej aj Nathanovo trápenie, boli spolu, v ich vlastnom nešťastí, ich život skončil spolu. Odpúšťala mu, aj keď sa k nej mnohokrát správal ako netvor. Lebo to láska, odpúšťanie...ach, láska!!! Tá ich priviedla až na koniec, spoločný, bezbolestný koniec. Do klbka schúlení, v objatí...Zostali tam ležať, spolu, neopustili jeden druhého ani vo chvíli, keď išlo o smrť, radšej zomreli spolu.
Sophia, bojovníčka, matka, trpiteľka...ale hlavne milujúca žena, ktorá dokázala odpustiť všetko, dokonca aj kopance od milovaného muža.
Odpúšťajme, lebo niekedy sa môže veľa vecí zmeniť, lebo aj tá posledná šanca môže výjsť ;-)
P.S. Ďakujem Sophia, že si bola postavou, ďakujem W.Styronovi, že túto knihu napísal, ďakujem, že som dostala knihu Sophiina voľba od človeka, ktorého milujem, ďakujem, že sa mám prečo zamyšľať...:-)))))
