Dôvod na úsmev (O našich dvojičkách)

Stráviť jediný deň s našimi chlapcami je poriadny zážitok. Niekedy sa sam seba pýtam, či nie sú tí dvaja múdrejší ako my všetci doma dokopy.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Na prvý pohľad deti ako každé iné, no pre nás ich denných poslucháčov a divákov sú to dva neobyčané kvietky. Stačí jedinký ich úsmev a človeku hneď stúpne nálada. Malí huncúti, trepalkovia. Často premýšľam, či aj ja som bola ako oni, taká milá, či aj ja som rozdávala okolo seba úsmev, či aj ja som spôsobovala radosť už len tým, že som. Každý deň prídu s niečím novým, nejakými vtipnými hláškami, s novými príhodami...Im nechýba nič, vidím to, pretože majú všetko, čo dieťa potrebuje, lásku, útočisko, miesto, kde sa môže hrať, kde sa môže skryť, keď sa cíti byť ohrozené.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pýtam sa, kde sa v nich berie toľko energie, stála chuť usmievať sa, obyčajná úprimná radosť z maličkostí? Každé dieťa v sebe má niečo magické, niečo, čo iných núti pri pohľade naň, aby sa usmiali. Deti sú také bezbranné, zlaté a nevinné. Ale ja chcem hovoriť o tých našich, mojim nádherných bračekoch, ktorí ma denne rozosmievajú, aj keď mi je neviem ako nanič, im sa podarí vyčariť na mojej tvári úsmev, aj keď som nahnevaná. Len oni dokážu v stotine sekundy zlepšiť môj deň, len oni dokážu robiť tie bláznovstvá, ktorých následky potom musím opatrne vysvetľovať mamine, aby sa nehnevala priveľmi. Sem-tam by som od nich ušla, pretože tak ako vedia energiu dodať, vedia ju aj poraidne ubrať, no ja som rada, že ich máme, že sa na nás každé ráno z dverí usmievajú dve malé slniečka. Že jediným svojim kásnym úsmevom a milou tváričkou rozžiaria aj ten nahorší a najtemneší deň.

Skryť Vypnúť reklamu

Keď sa narodili, bola som prv nahnevaná, prečo to nie sú dievčatá, ale dnes som šťastná, že sú chlapci. Netrvalo dlho a začala som byť radšej, že sú chlapci chlapcami. Nemám sestru, preto neviem, aký je to pocit, ale našich dvoch mudrlantov by som nevymenila za nič na svete ani v celom vesmíre. V momente, keď zazriem ich obrovské kukadlá, svet sa mení, je krajší, pestrejší...A tie dlhé mihalnice, ja som z nich paf! Bez našich dvoch krpcov by som v dnešný deň nemala dôvod na úsmev. Nebyť ich, nevedeli by sme, že aj kôš sa dá použiť ako toaleta, ale to už sú zážitky a našimi výmysleníkmi. Kresby na stenách, temperkami pofarbené koberce, povytrhávané strany z detských kníh...a mnoho ďalších zmien v našom dome by sa neuskutočnilo, nebyť našich dvojičiek. Včera som prvýkrát premýšľaľa, že si vlastne ani neviem predstaviť život bez nich, neviem si predstaviť, že by neboli dvaja. Zatiaľ som ich frajerka, ale psst, len akože, oni dobre vedia, že som ich veľká sestrička. Práve jeden dobehol, končím, idem si vypýtať jeden malý, vrúcny božtek od srdiečka. Ľúbim ich, svetlá mojich očí...

Miriama Roziaková

Miriama Roziaková

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nuž, kto som? V prvom rade sa snažím byť sama sebou, pracovať na sebe, aby som pri otázke, kto som, vedela odpovedať, mohla o sebe hovoriť v dobrom a byť na seba hrdá. :-) A chcem byť stále lepšia, nie dokonalá, iba lepšia. Zlepšovať sa. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Skryť Zatvoriť reklamu