Stojím si v kuchyni pri stole, naberám si večeru a len tu zrazu počujem hukot sanitky. Najedla som sa, no pociťovala som strach, či sa niečo nestalo niekomu známemu. Vždy to robím, ten stres, strach, že prídete o blízkeho cez vás prebehne, aj keď možno len podvedome. Nuž, a tak som zostala trochu so zovretým žalúdkom, čo sa zase stalo.
Snažila som sa byť aspoň trochu pokojná a dojedla som večeru. Vyjdem von, pozerám na cestu, tam si už ľudia z ulice kupovali chlieb. Netušila som, že tu máme takéto vymoženosti, nejaká novinka vravím si. Ale stále mi vŕtala v hlave tá sanitka. Hovorím mamine s ustráchaným hlasom: ,,Mami, húkala sanitka, počula si? Dúfam, že sa nič hrozné nestalo." Ona mi odpovedala len stroho, že nie, že aká sanitka. A ďalej neriešila. Sedela som pod altánkom vo dvore a počujem, zase sanitka. Ešte s vážnejším hlasom mamine hovorím: ,,Mami, veď počúvaj, to je sanitka, čo ty ten zvuk nepoznáš?" Aké gigantické bolo moje počudovanie, keď som vyšla z altánku a videla som pohýnajúce sa auto s predavačmi chleba, ktoré húkalo presne ako sanitka. Nevedela som, či sa smiať, alebo plakať, čo je už toto za výmysel a čí vlastne. Ja neviem, kde žijeme? Predavači mlieka na seba upozorňujú pesničkou zo Slnko seno...No predavači chleba na seba upozorňujú zvukom, aký vydáva sanitka, keď sa ponáhľa zachránit niečí život. Zlý vtip? Výmysel? Nie, je to skutočnosť a realita. Prekvapuje ma, že niekomu napadne takáto hlúposť. :-)
Nič proti predavačom chleba, ale toto ma prekvapilo a musím povedať, dosť nemilo prekvapilo.
