Sobotňajší stereotyp

Väčšinou ma sobotňajší ranný stereotyp ubíja, pretože nie každú sobotu mám chuť vstať o 7 ráno a bojovať s chumáčmi prachu a smeťami na kobercoch. Dnes sa musím pochváliť, prekonala som sa a bez akýchkoľvek námietok som vstala z postele ešte skôr ako obvykle a bez slova som prijala pokyny, ktoré mi dala mamina. Tým sa určite nechcem vychvaľovať, veď nie som jediná, ktorá niečo robí a na druhej strane, predsa si musím odpracovať to, čo počas týždňa nestíham a zanedbávam.
Ale u nás doma je to už zvykom, že v sobotu sa stáva našou najlepšou priateľkou handra, metla, vysávača kopa čistiacich prostriedkov (na podlahu, na okná,...) Priznávam, že začiatky s kamarátkou handrou neboli ľahké, pretože ja osobne som nemala k nej vytvorení nejaký extra vzťah. No, má však niekto rád upratovanie? Dnes už mi nemusí nikto pripomínať, čo mám urobiť a že vôbec mám nejaké povinnosti, lebo za toľké soboty som si na to už zvykla. Ba dokonca som sa skamarátila aj s handrou, ktorú som teda najprv nemala príliš rada a dnes sú z nás celkom dobré kamarátky a ja som rada, že bez výhrad za ňou každé sobotňajšie ráno zájdem a strávim s ňou pár pekných, upratovacích chvíľ a vlastne, nielen handra je moja kamarátka, ale aj vysávač, metla... Spolu tvoríme celkom fajn tím a myslím, že aj výsledok po našom spoločnom upratovaní nie je najhorší.
Letím ja za kamarátmi, kamarátkami...hor sa do upratovania!