Denne vidíme starých ľudí. Niektorí mi prídu celkom zlatí, iní nevyzerajú milo, vyzerajú možno aj trochu odpudivo. Ale prečo niekto starobu pokladá za chorobu? Veď práve staroba je koniec čohosi, čo tiež kedysi začalo, čo tiež bolo v rozkvete. Aj tí starčekovia a starenky boli pred mnohými rokmi presne tak isto mladí, ako sme dnes my. Keby bolo všetko v živote dokonalé, ľudia by stále nehovorili napríklad v starobe, že ako by chceli byť opäť mladí a mladí hovoria, ako by chceli byť starší alebo dokonca chceli by byť malými deťmi a malé deti chcú byť veľké. Pripadá mi to, akoby ľudia nie sú schopní žiť svoju súčasnosť, radšej sa utiekajú k slovám a prianiam, ktoré sa im nesplnia, veď napokon, žijeme jeden život, každý z nás bol raz dieťaťom, potom tínedžerom, neskôr dospelým, nakoniec starým. Nezmeníme kolobeh života.
Staroba mi evokuje čosi ako dar, ako obdobie, kedy človek spomína, kedy sa teší, že zostane kúsok z neho na svete, či už sú to jeho deti alebo vnúčatá, pravnúčatá. V starobe už človek nič nehľadá, pretože má svoj život prežitý. Už vie, že jeho život na prahu medzi životom a akýmsi koncom. Neočakáva smrť, len je zmierený s tým, že svoju úlohu v živote a na svete už zohral ako najlepšie vedel. Je zbytočné ľutovať veci, ktoré sa odstupom času už nedajú zmeniť. Staroba nie je čakanie na smrť, staroba je krásny koniec niečoho krásneho. Niečoho, čo sa volá život. Vrásky a zhrbený postoj, palička a kopa liekov sú len doplnky, ktoré by v istom veku už človek nemal brať ako trest, mal by ich prijať. Nie preto, že je starý, ale preto, aby si svoj záver užíval, aby mu bolo dobre, aby sa netrápil vecami, ktoré nezmení. Život je taký, starenky a starčekovia majú mnohokrát pravdu, i keď si to nechceme priznať, majú dávno odžitý život. Ich rady by sme mali začať brať viac ako niečo vzácne, nie ako rýpanie do detí, vnúčat. Niekedy tí starí ľudia vedia poradiť omnoho lepšie ako ktokoľvek iný.
Snád každý z nás raz príjme starobu ako dobrú vec, nie ako záťaž. Všetko sa raz končí, staroba je naozaj pekná časť života plná spomienok.
