Chcela som konečne napísať o niečom, čo by nebolo len zamýšľanie sa, ale asi mi to zase raz nevyjde! V prvom momente som sa v duchu pýtala, čo vlastne môže byť tak úžasné na tom, ak niekto vyhrá ananás.A potom, mi to došlo. Nešlo o to, že vyhrala ananás, išlo o obyčajnú úprimnú ľudskú radosť, ktorej som mohla byť svedkom. Spočiatku to vyzeralo naozaj absurdne, ale pokiaľ nad tým trochu popremýšľate, zistíte, že je pekné tešiť sa z maličkostí.
Keby vyhrám ananás ja, určite by som ohŕňala nosom, pretože ananás fakt nemusím a vlastne, čo je to taký ananás, nejaká trápna cena útechy? Nie, kdeže, to je akási skúška človeka, či sa dokáže potešiť z niečoho, čo možno nepokladá za cenu, za výhru. No pár hodín dozadu mi jedno mladé dievča ukázalo, ako málo stačí ku šťastiu. Kľudne sa na tom smejte pokiaľ chcete, no ja sa už nesmejem, len sa usmievam, pretože mi došlo, čo je skutočná a nefalšovaná radosť, šťastie. Tešiť sa z niečoho veľkého, obrovského, drahého sa dokáže takmer každý, ale so šťastným úsmevom na tvári a pocitom spokojnosti v očiach vedieť vyhlásiť : ,,Vyhrala som ananás.", to je štaštie.
Nie, toto nie je pokus o to, aby som akože zo seba robila múdru, ale o to, aby sme si vedeli uvedomiť, že sa treba tešiť aj z maličkostí. Lebo ten, kto sa vie tešiť z malých vecí si zaslúži dostávať veľké veci, zaslúži si, aby sa diali v jeho živote veľké a krásne veci. Pretože veľa vecí začína maličkosťami. Niekedy majú malé veci oveľa väčšiu hodnotu ako veľké. :-)
,,Vyhrala som ananás, ale dala som ho kamarátke, pretože sa mi nezmestil do tašky a vlastne, mňa už potešil dosť." Týmito slovami kamarátka ukončila svoje rozprávanie a ešte raz sa na mňa šibalsky usmiala...
