Ako som som už v predchádzajúcom článku písal prečítal som si rôznu literatúru o duši človeka . Preto že chcem veriť že duša človeka existuje , čítal som hlavne tie časti ktoré existenciu duše uznávajú . Podľa niektorých autorov duša vnikne do človeka už pri počatí , iní tvrdia že niekedy počas tehotenstva , iní že tesne pred narodením alebo pri narodení človeka . Ja tvrdím že vnikne bo človeka vtedy , keď sa človeku začnú vytvárať prvé pamäťové bunky . Duša si obsadí človeka a až do smrti ho neopustí .Niektorí autori uvádzajú , že duša človeka privedie k životu , a naučí ho chodiť a rozprávať , čítať a písať . To o učení určite tvrdia tí čo nikdy nemali dieťa .My ostatní vieme ako sme učili naše dieťa chodiť , ako sme sa mu denne prihovárali a tešili sa z prvých slovíčok tata ,mama .Čítali mu rozprávky z knižiek a hovorili mu ako sa ktorý predmet volá . Ak by sme toto všetko nerobili naše dieťa by nechodilo po dvoch a určite nerozprávalo , nečítalo a nepísalo . Jeho duša samotná by ho nič nenaučila bez nás a našich duší , alebo inej ľudskej spoločnosti . Dnes je celkom bežné že dieťa , už v predškolskom veku , vie ovládať niektoré funkcie na počítači ..jeho duša samotná by ho to určite nenaučila . Ešte aj dnes nachádzame osídlenia , s pozostatkami stavieb , kde muselo žiť aj niekoľko tisíc ľudí . Tí zrejme z veľkej časti vymreli a zvyšok prípadne ušiel pred nejakou chorobou alebo pred hladom . Také množstvo duší a ani jedna si nespomenula že tam žila a nepriviedla tam nových obyvateľov , alebo aj vedcov . Až raz náhoda . Naša duša je odkázaná na našu pamäť , aby sa mohla prejaviť .
Ako a prečo duša využíva našu pamäť ? O tom o niekoľko dní v ďalšom pokračovaní .
