Keď sa mu pod chodidlami strácali metre
na ceste mierne stúpajúcej
k hrbatým symbolom našich pradedov
a v okolí striedali sa kmene
dávnych časov pamätajúcich stromov
tam na pokraji toho jarného príbehu
srdce začínalo vydávať jasnejšiu ozvenu
súhlasiacu s tým čo sa práve stalo
mlčky sa prizerať
ticho kráčať ďalej
zostávalo snáď niekedy niekomu niečo iné?
Možno si ten
ktorému ona nadelila viac
a nemusel si sa tak ako mnohí
za svoj smiešny chrbát tupo obzerať
určíte si mal trochu ľahšie sny
to asi býva celkom fajn
avšak teraz už si pri konci
na trati takej istej ako oni
čakajúci i striehnuci na spravodlivý dobeh
pripravený pre všetkých nahých bežcov.
Vracajúci sa do ticha
tou cestou zabúdal na to vyrovnanie
nechcel už byt na vážkach
tej áno a tej zas nie
nech zahalí to všetko tajuplná hmla
i nevráti sa nikto tam
kde bol
veď cesta času vedie ďalej v krátiaci sa dial
a len miznúca stopa jeho srdco ozvien
dávala chvíľami poznať
polohami presiaknutú tvar.
Posúdiť tento myšlienkovo otázkový čas
neprináležalo nikomu z ostatných bežcov
pohybujúcich sa okolo jeho divokej podstaty
vďaka čomu si zachovával
napriek všetkým okovám
celkom prirodzený krajne oslobodzujúci ráz
avšak aj on sám býval relatívny
raz aktívny a inokedy skôr bolestivo reaktívny.
Naďalej sa mlčky vôkol seba prizeral
i v tichu po tých istých stopách bežal v diaľ.
