1. Prvým dôvodom je moja politická nezávislosť. Nikdy som nebol členom žiadnej politickej strany a ako nezávislý som kandidoval do všetkých volieb, ktorých som sa v živote zúčastnil. Začalo to komunálnymi voľbami v roku 2006, keď som ako nezávislý kandidoval za poslanca v mestskej časti Nové Mesto. Vrátil som sa z Veľkej Británie, kde ma fascinovalo, ako si ľudia vedia vytvárať komunity a navzájom si pomáhať. Začal som teda aj u nás v Novom Meste organizovať upratovacie brigády a viacerí ľudia ma “nakopli”, aby som šiel kandidovať na poslanca. Stal som sa jedným z dvoch nezávislých poslancov, ostatné miesta obsadili kandidáti politických strán. Neskôr, v roku 2009, sa zopakovalo niečo podobné v župných voľbách, kde som sa však stal už jediným nezávislým poslancom. No a rovnako sa to zopakovalo dvakrát aj vo voľbách za starostu. Je to ťažšia cesta, ale keď ma ľudia zvolia, slúžim iba im, nie politickým stranám. Samozrejme, dnes je to už módne a ako “nezávislý” kandidujú aj politici ako pán Ftáčnik či Frešo, ktorí vystriedali niekoľko politických strán, no ľudia si ešte veľmi dobre pamätajú ich minulosť.
2. Druhým dôvodom sú výsledky, ktoré sa mi podarilo dosiahnuť ako starostovi Nového Mesta. Som presvedčený o tom, že väčšina vecí sa podarila práve vďaka politickej nezávislosti. Keby som mal zviazané ruky, nemohol by som opraviť všetky tie školy, či škôlky, vybudovať nové parky, otvoriť kluby dôchodov, komunitné centrum, sociálnu výdajňu, právnu poradňu, centrum pre mladých, ale aj napríklad robiť si všetky servisné služby (od opravovania lavičiek či výtlkov po upratovanie chodníkov) “pro domo”, čiže v rámci našej mestskej časti a neobjednávať si na to externé firmy. Nezávislosť mi dala slobodu vytvoriť aj participatívny rozpočet, v rámci ktorého o značnej časti nášho rozpočtu rozhodujú priamo ľudia z našej mestskej časti. A tiež by sme asi neboli podľa Transparency International najtransparentnejšou samosprávou v Bratislave a 4. najtransparentnejšou na celom Slovensku. Nezávislosť pre mňa znamená výsledky.
3. Tretím dôvodom je pre mňa nezávislosť na oligarchoch či finančných skupinách. Keďže som bol mimo Nového Mesta neznámy, rozhodol som sa prvýkrát vo svojom živote ísť do bilbordovej kampane. (Čarovné je, že mi ju vyčítajú politici, ktorí ich majú za sebou hneď niekoľko, aj celoslovenských, lebo kandidovali už do mnohých funkcií.) No a keď som sa začal stretávať s ľuďmi v kraji, moja podpora začala stúpať. To začalo prekážať všetkým tým politikom, ktorí tu ľuďom sľubujú svetlú budúcnosť už 10, 20, či jeden dokonca už 30 rokov. Začali na mňa útočiť a spájať ma s rôznymi finančnými skupinami. Tak aby bolo jasné, finančné skupiny a rôzni oligarchovia si v Novom Meste nikdy ani neškrtli. Pánovi Širokému som vysvetlil, že si svoj heliport na hoteli nepostaví, finančnej skupine Penta som vysvetlil, že ozrutne vysoké budovy v Novom Meste stavať nebude a napríklad pána Bašternáka som s jeho developerským projektom stopol skôr, ako to bolo “cool”. A keď už všetkým došla fantázia, tak ma začali spájať s pánom Kmotríkom, pričom asi nevedia, že som ho ako jediný komunálny politik (úspešne) exekuoval. No a čistá úbohosť bol útok na môjho otca, pretože na rodinu neútočí naozaj ani mafia.
Nezávislosť je alfou a omegou mojej služby ľuďom, takže preto som si dovolil vyhlásiť 4. november ako Deň nezávislosti pre Bratislavský kraj. Nezávislosť od politických strán, nezávislosť od oligarchov a finančných skupín a nezávislosť ako prostriedok k najlepším výsledkom pre ľudí.
