Alebo ich jednoducho nerešpektujú. Keď si kadejakí malí grázlikovia robia čo chcú a nič sa im nestane, ľudia chcú poriadok. A chcú jednoduché riešenia problémov.
Nedôvera a nepokojnosť, ktoré prerastajú do hnevu, až nenávisti voči politikom sa prenášajú aj na miestnu úroveň, kde sa majú riešiť naozajstné, každodenné problémy ľudí.
Je na to liek?
Ja mám len jeden. Spolurozhodovanie, vytváranie príležitostí pre to, aby ľudia mali možnosť diskutovať, ovplyvniť chod mesta, či obce sú podľa mňa jedinou alternatívou.
A to nestačí. Naviac musíme prekonávať skepsu ľudí, že všetko je zbytočné, všetko je už nejako dohodnuté a učiť tiež sa slušne diskutovať a vyjadrovať svoje názory.
Dnes som bol svedkom toho, že v Bratislave niektorí poslanci nechápu, že pohár trpezlivosti ľudí je naplnený a politici jednoducho vadia už len tým, že sú. Takmer 140 tisíc ľudí chce zrušiť hazard v Bratislave. Prepáčte, ale nediskutujem o tom, či je to naozaj na 100% dobrý nápad, či nie je lepšie herne obmedziť, nehovorím o tom čo robiť s praktickou vymožiteľnosťou zákazu, ako zabrániť vzniku čiernych herní, či čo so stovkami nezamestnaných pracovníkov herní. Riešim jediné. Ako si niekto môže dovoliť zhodiť zo stola požiadavku takého počtu ľudí? Ako si niekto môže dovoliť povedať, že požiadavka Bratislavčanov je pre neho nezáväzná?
Ak zajtra začnú v bratislavských električkách kontrolovať čistotu a poriadok holohlaví mládenci v čiernych košeliach a ľudia ich budú ešte povzbudzovať, je to len dôsledok toho, že naši politici nevedia kedy je dosť. Páni poslanci, teraz je dosť!
