Architekti často riešia otázku, ako vytvoriť originálnu budovu. Mlynica je dôkazom toho, že starú nevyužívanú industriálnu stavbu je možné premeniť, „recyklovať“ na moderné priestory – miesta pre komunitné stretnutia, kultúrne podujatia či galériu.Nie každá technická stavba je aj pamiatkou. Ani Mlynica nie. Ak sa však stretne osvietený majiteľ s naozaj dobrým architektom, môže vzniknúť čosi výnimočné. Niečo iné. Tak ako tu.
Celý život okrem pár rokov v zahraničí som prežil v Novom Meste. Neďaleko BEZky a Tesly. Neskôr za Figarom, potom som z okna pozeral na chemické závody. Aj do školy som chodil vedľa Palmy, kde som po škole chvíľu pracoval. Väčšina priemyselných komplexov je už preč. Industriálna architektúra sa nenávratne stráca z Bratislavy. V priebehu rokov stratili pôvodný význam, keď sa výroba v nich z rôznych dôvodov ukončila.
A čo s nevyužitou chátrajúcou budovou? Búrať je to najjednoduchšie. Nemusíte rozmýšľať. S búraním však mizne nie len časť našej histórie ale i kúsok každého z nás. Aj preto je Mlynica výnimočná. Majiteľ dokázal na bratislavské pomery unikátne zachovať charakter pôvodnej industriálnej stavby v lokalite medzi Rožňavskou a Vajnorskou ulicou.
Architekti často riešia otázku, ako vytvoriť originálnu budovu. Mlynica je dôkazom toho, že starú nevyužívanú industriálnu stavbu je možné premeniť, „recyklovať“ na moderné priestory – miesta pre komunitné stretnutia, kultúrne podujatia či galériu.
Mlynica je príkladom pre celé mesto, ako sa dá naša minulosť nie umelo zachovať, ale zmysluplne preniesť do súčasnosti. A pripomenutím, že prišiel čas zmeniť svet polorozpadnutých skladov, neosvetlených skladov, opustených priemyselných objektov a hál pri Mierovej kolónii. Tak, aby naozaj slúžilo ľuďom ako dnes Mlynica.
