S filmom „Zbraň, hodina, motív“ (The Weapon, The Hour, The Motive) divák dostáva milú dávku talianskej kriminálky šmrcnutej troškou komédie a nunsploitation, čo je označenie žánru, venujúceho sa zobrazovaniu mníšok (predovšetkým v erotických scénach).
Môže takáto kombinácia fungovať? Na počudovanie, môže, a to vcelku úspešne. Ale poďme sa už pozrieť na tento film bez zbytočných omáčok.
Úvod filmu počas záhradnej hostiny nás uvádza takmer do kompletného obsadenia filmu. Jedným z hlavných aktérov filmu je mladý kňaz don Giorgio, ktorý v miestnom kláštore vyučuje malé deťúrence a hrá na organe. Kamera nám ponúka pekný záber na sediacich ľudkov, ale čo to…??? Koho je to ruka v rozkroku nášho duchovného? Nuž, ako to občas býva, nie je všetko zlato, čo sa blyští, a aj náš fešák okrem duchovných uspokojuje aj telesné potreby dvoch miestnych dám, Orchidey Durantini (ktorú si zahrala sympatická Bedy Moratti) a Giulie Pisani (Eva Czemerys).
No náš katolícky Casanova má výčitky svedomia, a tak sa rozhodne oba vzťahy ukončiť (i keď, no…). A keďže tí pravovernejší majú na pokánie iné názory než my, bežní smrteľníci, tak sme svedkami rituálu sebabičovania (a to nielen pri donovi Giorgiovi, ale neskôr aj v scéne s hromadným sebabičovaním polonahých mníšok). Koniec dobrý, všetko dobré, nie?
Akurát, že dona Giorgia stihne tak nejak nečakaný koniec a prirodzená smrť to nie je. Keďže scenár je zámerne písaný tak, aby podozrenie padlo hneď na niekoľko osôb, máme o zábavu postarané.
Páchateľa však videl malý Feruccio (Arturo Trina), hrajúci sa na povale chrámu, ten však v podstate celý film drží bobríka mlčania a tak sme svedkami vyšetrovania zo strany komisára Franka Boita (sympatický Renzo Montagnani) a jeho pobočníka Moriconiho (Salvatore Puntillo). Táto dvojica do príbehu vnáša aj trošku toho komediálneho odľahčenia, no musím povedať, že mi to vôbec nevadilo, práve naopak.
Počas vyšetrovania sa náš komisár zaľúbi do Orchidei, čo je síce vcelku netradičné (keďže je jednou z podozrivých), ale chémia nepustí. Teda, chémia...zdravý single chlap v najlepších rokoch príde do izby, kde sa mu na posteli rozťahuje holá baba, povedzte, nie je to láska? Inák, pasáž v reštaurácii/hoteli, alebo čo to bolo, som nejako nepochopil, ale nevadí.
Dočkáme sa ešte jednej vraždy, polícia nakoniec páchateľa nájde a už by sa zdalo, že nás čaká happyend (v podobe svadby komisára s Orichideou), ale občas sa veci vyvíjajú inak, ako by sa čakalo. Tu už ale nebudem prezrádzať, paradoxne, k rozuzleniu prispelo malé mača :)
Podčiarknuté, zhrnuté, oplatilo sa nedať na recenzie (momentálne má film nejakých 6.1/10 na IMDB) a tento snímok si pozrieť. Priaznivci kriminálok nebudú sklamaní, erotiku hľadajúci si prídu na svoje (hoci tá spomínaná scéna s polonahými bičujúcimi sa mníškami mi prišla trošku viac natiahnutá, než bolo nutné – asi starnem, ale skôr som vnímal muziku v pozadí než nejaké tie odhalené prsia, ale na strane druhej, Claudia Gravy ako sestra Tarquinia...krásna baba).
A ako inak, poďme sa pozrieť aj na osoby a obsadenie.
Réžiu filmu mal na svedomí Francesco Mazzei, pre ktorého snímok predstavuje jeho jediný režijný kredit, okrem toho sa angažoval aj v produkcii a ako scenárista (podieľal sa aj na scenári tohto filmu, zdieľajúc kredit s ďalšími troma scenáristami – režisérom Marcellom Aliprandim, neskutočne produktívnym Mariom Bianchim, ktorý sa venuje hlavne réžii pornofilmov, a Brunom Di Geronimo). Bohužiaľ, ani po konzultácii s odborníkmi na daný žáner sa mi nepodarilo vypátrať nič bližšie o tomto talianskom režisérovi. Ani fotka, ani mäkké „f“ ohľadom jeho osoby. To je samo o sebe vcelku zaujímavé, keďže takýto problém väčšinou vyvstáva pri ne-európskych filmoch (také pátranie po hercoch zo starších filmov z Hongkongu je skoro ako detektívka).
To pri hercoch máme oveľa viac štastia.
Komisára Franka Boita si zahral sympaťák Renzo Montagnani (1930 – 1997) s nie zanedbateľnou filmografiou, a tí šťastlivci, ktorí sa dostali počas totality k videoprehrávačom, by ho mohli poznať z pirátskych verzií filmov Quando le donne avevano la coda (Keď ženy mali ešte chvostíky, 1970) a Quando le donne persero la coda (Keď ženy prišli o chvostíky, 1972) či funésovskej komédie Les aventures de Rabbi Jacob (Rabín Jákob, 1973), zahral si aj v dráme z obdobia 2. sv. vojny Rappresaglia (Massacre in Rome, 1973) a to je len skutočne malý zlomok z jeho bohatej filmovej kariéry. Jeho výkon v tomto filme ma rozhodne zaujal a ešte sa s ním rozhodne plánujem v niektorom filme stretnúť.
Bedy Moratti (n. 1942), tu v úlohe Orchidey Durantini, je pre mňa neznámou talianskou herečkou (teda, OK, až do zhliadnutia tohto filmu :) ), z jej filmovej kariéry poznám len väzenskú drámu (v anglických referenčných zdrojoch sa daný žáner označuje ako Women-In-Prison) Diario segreto da una carcere femminile (Love in a Woman’s Prison, taktiež pod názvom Women in Cell Block 7, 1973) a giallo (hoci niektorí odborníci daný film označujú za poliziotteschi, čiže policajnú procedurálnu drámu) ...a tutte le auto della polizia (All the Police Cars, 1975).
Úlohy Giulie Pisani sa ujala pôvodom nemecká herečka Eva Czemerys (1940-1996), ktorá sa taktiež objavila vo vyššie spomínanom filme Diario segreto da una carcere femminile (Love in a Woman’s Prison, taktiež pod názvom Women in Cell Block 7, 1973), zahrala si aj v komédii legendárneho režiséra Alfonsa Bresciu pod názvom Poppea… una prostituta al servizio dell’impero (1972), spomeniem ju aj v recenzii na giallo L'assassino ha riservato nove poltrone (The Killer Reserved Nine Seats, 1974). Zdá sa mi, že film aj u nás dobre známeho režiséra Damiana Damianiho Perché si uccide un magistrato (How to Kill a Judge, 1975), v ktorom si táto herečka tiež zahrala, bol premietaný aj v našich socialistických kinách (ale môžem sa mýliť, nemôžem si to overiť). No a nakoniec musím spomenúť aj jej úlohu v legendárnej talianskej béčkovej vykrádačke Enza Castellariho Fuga dal Bronx (Escape from the Bronx, 1983).
Salvatore Puntillo (n. 1935) sa v tomto filme objavil v úlohe Moriconiho, tento veterán talianskej kinematografie sa taktiež môže pochváliť pozoruhodnou kariérou, spomeniem jeho úlohu v spaghetti westerne Un dollaro tra i denti (For a Dollar in the Teeth, 1967), zahral si v kriminálnych drámach režiséra Pasquale Squitieriho Camorra (1972) a Corleone (1978), v zásadnom giallo snímku Profondo Rosso (Deep Red, 1975), mihol sa v brutálnom spaghetti westerne Lucia Fulciho I quattro dell'Apocalisse (The Four of the Apocalypse, 1975) a Fulci ho obsadil aj do svojho filmu Sette note in nero (The Psychic, Murder to the Tune of the Seven Black Notes, 1977). Zahral si aj v poliziotteschi) filme Milano violenta (Violent Milan, 1976) a spomeniem aj spaghetti western Mannaja (1977). Toľko z filmov, ktoré su mi z jeho filmografie známe.
V úlohe sestry Tarquinie sme mali možnosť vidieť herečku Claudiu Gravy, a hoci v jej bohatej kinematografii je plno filmov, o ktorých nemám ani šajnu (prečo to nepriznať), spomeniem aspoň tie, o ktoré by divák „zakopnúť“ mohol.
Fanúšikovia spaghetti westernov ju mohli zazrieť v John il bastardo (John the Bastard, 1967), legendárny režisér Jesús (Jess) Franco je zveril jednu z úloh vo svojej detektívnej komédii Rote Lippen, Sadisterotica (Two Undercover Angels, taktiež pod názvom Red Lips, 1969) a vo sfilmovanej verzii románu neslávne známeho markíza de Sade Marquis de Sade: Justine (Justine and Juliet, 1969), ako priaznivec Sandokana spomeniem dobrodružný film Le tigri di Mompracem (1970), kde si zahrala úlohu Marianny Guillonk, nevyhla sa ani horroru (Byleth (Il demone dell’incesto), 1972), jej ďalšia úloha, tentokrát vo filme Le monache di Sant’Arcangelo (The Nun and the Devil, 1973) nás privádza k žánru nunsploitation a rád spomeniem aj dobrodružný film Kilma, reina de las amazonas (Kilma, Queen of the Amazons). No a nakoniec – kto pamätá na televízny seriál Curro Jimenéz (1976-1979)? Áno, ten sa vysielal aj na našich obrazovkách a Claudia Gravy sa objavila v troch epizódach.
Malého Feruccia si zahral Arturo Trina, ktorý sa môže pochváliť len tromi filmovými úlohami, okrem debutu v tomto filme sa objavil ešte v snímku Sepolta viva (1973) a akčnej brucesploitation (čo je žáner ťažiaci z popularity Bruce-a Lee) komédii hongkongskej produkcie z roku 1976 pod názvom San sha ben tan xiao fu xing (Kidnap in Rome).
Z ďalších hercov spomeniem hádam už len Francesca D’Adda, ktorý sa objavil – okrem iných titulov – aj v mystery spaghetti westerne Hai sbagliato… doveve uccidermi subito! (Creeping Death, 1972), I familiari delle vittime non saranno avvertiti (Crime Boss, 1972), objavil sa v kriminálnej dráme Pasquale Squiteriho Cammora (1972) a v poliziotteschi tituloch La polizia ha le mani legate (Killer Cop, 1975), Roma Violenta (Violent Rome, 1975), Mark il poliziotto spara per primo (Mark Shoots First, 1975) a Milano Violenta (Violent Milan, 1976).
Maurizio Bonuglia (1943-2010) sa zhostil úlohy očarujúceho kňaza dona Giorgia, tento taliansky herec debutoval v spaghetti westerne 2 once di piombo (My Name is Pecos, 1966), objavil sa i v giallo snímkach Giornata nera per l’ariete (The Fifth Cord, 1971), Il profumo della signora in nero (The Perfume of the Lady in Black (1974), v hudobnej komédii Bordella (1976) či v dvoch akčných drámach legendárneho Freda Williamsona, Foxtrap (1986) a The Messenger (Messenger of Death, 1986) a ďalších.
Film je momentálne cenovo dostupný len v zrejme nie celkom legálnej DVD verzii ako dvojtitul spolu s filmom War Goddess (viď eBay), oficiálne vydanie v boxsete od Koch Media je vypredané (a pochybujem, že sa niekomu bude chcieť dať za 3 DVD 140 eur za second hand, ale ak áno, treba skúsiť nemecký Amazon).
P.S.: Administrácia blogu je strašná.
