Už ste sa báli, že v tejto sérii nebudem pokračovať? Zbytočné obavy, filmov v týchto žánroch máme – vďaka talianskym režisérom a producentom – viac ako požehnane.
Minule ma síce aj napadlo, že som možno názov série nezvolil najšťastnejšie, lebo toho horroru sme tu mali zatiaľ tak, že vôbec :) ale tak časom sa k nemu dostaneme, sľubujem.
Ale už bez zbytočných rečí, poďme sa pozrieť na dnešnú filmovú nádielku v podobe La bambola di Satana, alebo – na Slovensku po slovensky – Satanova bábika. Film z roku 1969 je síce označovaný ako horror, prípadne gotický horror, ale kdeže ježe. S gotickým horrorom to má spoločné len to, že sa väčšina filmu odohráva na hrade. Čo je na gotický horror málo, aj keď scénu v mučiarni si absolvujeme. Namiesto horroru tu je skôr klasická detektívka, hoci bez oficiálnych detektívov. Aj keď…
Netreba však predbiehať. Film pojednáva o mladom páre (doprevádzanom ďalšou dvojicou), ktorá sa doteperí na starý hrad vo Francúzsku, keďže hlavná hrdinka Elizabeth Ball Janon (ktorú stvárnila pôvabná blondínka Erna Schurer) po svojom nebohom strýkovi zdedila spomínaný hrad (alebo zámok, ak chcete). Do hry ale vstupuje nepríjemne pôsobiaca asistentka nebohého strýka, Claudine (Aurora Bautista), ktoré sa snaží Elizabeth prinútiť hrad predať…
Čo je teda vo veci? Nebudem prezrádzať, nakoniec, film sa dá – v pôvodnom talianskom znení a s anglickými titulkami – pozrieť na Freevee, a verím, že si ho niektorí budú chcieť pozrieť.
Film, samozrejme, trpí pár neduhmi – za prvé, divák už hneď zo začiatku podozrieva Claudine z nekalej činnosti, odhalenie hlavnej zápornej postavy je strašne nepravdepodobné, to, že nikoho nenapadne sa ísť pozrieť do márnice – či čo to bolo – pri dverách ktorej šteká v kuse pes… to všetko kvalitu tohto filmu znižuje. Ale na strane druhej, film má super živé farby (sa niet čo diviť, 60. a 70. roky 20. storočia, to neboli instagramové filtre, ale poctivá filmová robota), odsýpa to relatívne rýchlo, na Ernu Schurer sa je radosť pozerať a dočkáme sa aj záberov na jej nahú postavu a dvoch záberov na jej bradavku, hoci mám dojem, že tie plánované neboli.
Poďme sa ale pozrieť, kto je za tento počin zodpovedný. Pre scenáristu a režiséra Ferruccia Casapintu bol La bambola di Satana jediným filmom, ku ktorému scenár aj napísal. Nuž, ťažko povedať, prečo ďalej vo filmárčine nepokračoval…
To isté sa rozhodne nedá povedať o Erne Schurer. Táto – dnes 80-ročná - talianska herečka (pôvodným menom Emma Constantino) sa objavila v poniektorých projektoch zaujímavých pre každého fanúšika filmu – dá sa zhliadnuť napr. v spaghetti westerne Wanted Johnny Texas (1967) či Lola Colt (1967), v lesbickej dráme Le altre (1969), horrore Il castello dalle porte di fuoco (1970), macaroni combat dráme La battaglia dell’ultimo panzer (1969, v Čechách na DVD ako Poslední tank), v historickej akčnej dráme I leoni di Pietroburgo (1972), dobrodružnom filme La grande avventura di Scaramouche (1972), v známom gialle Andreu Bianchiho Nude per l’assassino (1975) či kriminálnej dráme Due Magnum .38 per una città di carogne (1975) medzi inými.
Filmového partnera Erny Schurer si zahral dnes už nebohý Roland Carey, ktorý sa tiež objavil v pár filmoch, ktoré si rozhodne chcem pozrieť – či už v klasickom peplum legendárneho režiséra Riccarda Fredu I giganti della Tessaglia (v anglickom znení Jason and the Golden Fleece, 1960), v španielskej historickej dráme La spada del Cid (The Sword of El Cid, 1962), v ďalšom peplum La rivolta dei barbari (1964), v eurospy Mission spéciale à Caracas (1965), kriminálnom thrilleri 48 Stunden bis Acapulco (1967), akčnom thrilleri Un killer per sua maestà (1968) či akčnej trash klasike Diamond Connection (1984, aj keď iné zdroje uvádzajú rok 1982). Radosť pozerať.
Keďže španielska filmová tvorba je pre mňa – až na pár výnimiek – veľkou neznámou, niet divu, že v prípade Aurory Batisty nemám o jej tvorbe veľký prehľad, s výnimkou spaghetti westernov Degueyo (1966), 20,000 dollari sul 7 (1967) a horroru Una vela para el diablo (1973, známeho aj pod anglickým názvom A Candle for the Devil). Ale v žiadnom prípade to neznamená, že je to konečný výpočet jej filmových úloh, kdeže!
Bohatého finančníka Paula Reno si zahral Ettore Ribotta, ktorý sa mihol napr. v The Last Man on Earth (1964), čo je známa adaptácia „I am Legend“ s Vincentom Priceom v hlavnej úlohe, v roku 1963 sa objavil aj v horrore Katarsis (taktiež známy ako Sfida Al Diavolo alebo Challenge the Devil), či v dobrodružných filmoch El hijo del capitán Blood (1962) a Il colpo segreto di d’Artagnan (1962), medzi inými.
A samozrejme, vo filme sa objavuje oveľa viac postáv, avšak čo si budeme hovoriť, ich predstavitelia sú viac-menej známi len expertom na talianske filmy...čo ja rozhodne nie som, a preto v tomto momente budem končiť.
Nech ale je, ako chce, napriek tomu, že v danom žánri existujú oveľa lepšie filmy (to bez debaty), napriek tomu som sa pri sledovaní La bambola di Satana nenudil. A o to hádam aj ide.
Ako som už spomenul, film sa dá pozrieť – zdarma, podotýkam – na Freevee, tak kto chce, nech neváha.
