Áno, rok sa u nás začína januárom, ale keďže myšlienku hodiť očkom po filmoch, ktoré obsahujú v názve nejaký ten mesiac (myslíme, to cca 30 dňové plus-mínus obdobie, nie teleso na oblohe) som dostal len pred pár dňami, tak začnem aprílom. Veď čo, na programe dňa je aj improvizácia, tak si to ospravedlníme začiatkom fiškálneho roku v UK. Začína aprílom? Začína! Vybavené, haha.
Takže, April Fool’s Day. Aby som pravdu povedal, s týmto filmom som sa prvýkrát stretol ako decko na základke, keď som poster k nemu zazrel, tuším, v Brave, ktoré nejaký šťastnejší spolužiak doniesol do školy. Treba uznať, že daný plagát je „fajny“. Keďže však film nebolo ako zhliadnuť, musel som si nejaký ten čas počkať.
Kto si počká, ten sa dočká, a hoci trvalo vcelku dosť rokov, než som sa k filmu ako takému dostal, nakoniec som mal možnosť film zhliadnuť po prvýkrát, to sme niekde v roku 2007. Keďže som v tom čase fungoval na nočných zmenách, počas víkendov som poctivo dodržiaval biorytmus a víkendové noci trávil sledovaním filmov. A medzi tieto sa dostal aj teda aj tento film, ale priznám sa, veľa som si z neho nepamätal – akurát dve podstatné veci. Strašnú nudu a koniec. Inými slovami, utrpenie mladého Rudolfa.
Opäť však ubehlo pár rokov, filmové chute a preferencie sa menia, a keďže som si povedal, že sa teda pozriem na tie filmy s mesiacom v roku, tento mi jednoducho nemohol usť – už len z toho dôvodu, že som ich veľa k dispozícii nemal, ale chcel som ho – z mne fakt neznámeho dôvodu – mať zhliadnutý. Asi tá nostalgia.
Tak teda, „Prvý apríl“, April Fool’s Day. Podľa filmového plagátu by človek povedal, že pôjde o slasher, a ono to v podstate aj je pravda. Partia študákov prichádza na pozvanie hlavnej hrdinky filmu, Muffy, na ostrov, aby tam strávila víkend plný vegetenia. Od začiatku sa nám servíruje množstvo prvoaprílových žartov, a tak milý divák stále netuší, čo ho vlastne čaká. Ale ťažkopádnosť filmu prináša aj zrejme neplánovanú nudu. Iba ak by to bol tiež ten prvoaprílový žartík...
Až sa začnú kopiť mŕtvolky - s nimi prichádza aj fundamentálny problém tohto filmu. Osobne nie som fanúšikom torture porn v štýle sérií Saw či Hostel, ale slasher by mal nejakú tú killovačku na obrazovke obsahovať. Veď preto sa to aj nazýva „slasher“. Toho sa tu človek v podstate nedočká a celkovo sa dá povedať, že inak skvelú príležitosť (partia mládeže na v podstate nedostupnom ostrove) autori filmu nepochopiteľne prepásli.
Záver filmu som si tak nejako pamätal, akurát som si nepamätal, ako sa k nemu protagonisti dopracovali, ale v podstate je to taký WTF moment s mnohými logickými dierami, no a úplne poslednú scénu vo filme som nepochopil vôbec.
Osadenstvo filmu nie je nijak zvlášť zaujímavé, jedinou výnimkou je snáď len Amy Steel, ktorú si fanúšikovia horroru/slasheru budú pamätať z Friday the 13th: Part 2.
Podčiarknuté a zhrnuté, April Fool’s Day má fajn poster. A to je tak všetko, inak je to klasická „nuda v Brne“, vhodné pre horrorových kompletistov (ako napr. ja), prípadne, ak chcete spraviť takýto malý zoznam filmov podľa mesiacov (tiež ja). Pretože ak ho zo svojho sledovania vynecháte, naozaj ste o nič neprišli.
Pre tých, ktorí chcú vedieť viac, odporúčam video zo stretnutia hercov pri príležitosti 30. výročia vydania filmu (a treba povedať, že toto video je zaujímavejšie než celý film), ale treba ovládať jazyk vrahov z Volstrítu, samozrejme:
Film bol vydaný v roku 2020 prostredníctvom Shout Factory na Blu-Ray disku (ale zrejme len pre US trh), ale aby som utratil 24 libier za tento film... sú určite lepšie spôsoby, ako zaspať pred TV obrazovkou.
