V poslednom období sa množia správy o extrémnych prejavoch počasia a povodniach. Tento týždeň dokonca čiastočne uzavreli časť Louvre v Paríži, niekoľko tunelov aj parkov. Dôvodom je stúpajúca hladina rieky Seina. Minulý rok boli rozsiahle záplavy v Bangladéši, Indii, Nepále, Texase... Svoje skúsenosti so záplavami máme aj na Slovensku. Často však zabúdame na jedno geniálne riešenie – mokrade.
Mokrade nie sú len tajomné miesta a močiare z rozprávok a povestí, kde sa prebárali a bojovali statoční hrdinovia. Žiaľ takých divokých miest nám už veľa nezostalo. Za mokrade však považujeme všetky biotopy, ktorých existencia je podmienená prítomnosťou vody, ako sú slatiny, rašeliniská ale aj iné útvary povrchovej stojatej či tečúcej vody. Jedným z unikátnych a keby nie ľudí aj najbežnejším typom mokradí sú riečne nivy - záplavové územia pozdĺž korýt riek, kde sa voda vylieva (alebo lepšie povedané rozlieva) pri zvýšených vodných stavoch.
Vo svete klesol podiel mokradí od roku 1900 zhruba o polovicu.
Zmenili sme ich, podľa svojho gusta, najmä na poľnohospodársku pôdu, lesy, alebo urbanizované plochy. Ich primárna produkcia predstavuje až štvrtinu z globálnej, sú domovom mnohých organizmov, filtrujú vodu, majú protipovodňovú funkciu. Všetko to znie ako klišé a učebnicové poučky... až po prvú povodňovú vlnu. Záplavové územia riek vtedy pri zvýšených vodných stavoch vodu nasajú a ďalej fungujú ako vypúšťací ventil. Uvoľňujú ju pomaly a znižujú intenzitu povodní. To je ten dôvod prečo nie je rozumné postaviť si dom v záplavovom území rieky. Teda pokiaľ nechcete, aby vaše steny tiež nasávali vodu, alebo nemáte v záujme sledovať procesy meniaceho sa ekosystému a čarovnú komunikáciu medzi vodným a suchozemským prostredím. (Pozor na to, lebo v poisťovniach to už vedia!)
A už viete čo je samá diera, ale udrží to vodu?
Špongia. A mokrade sú naše špongie. Protipovodňové opatrenia sú v niektorých oblastiach čím ďalej, tým potrebnejšie a predstavujú významnú rozpočtovú položku. A práve ochrana a obnova mokradí by mala byť ich súčasťou a zástupcom z kategórie opatrení „sedliacky rozum“. Aby sme využili prírodný potenciál, neobjavovali Ameriku, ušetrili peniaze a zúžitkovali aj iné pridané hodnoty, ktoré nám mokrade dávajú. Popri sivej infraštruktúre znovu nadobúdajú svoje čestné miesto. Vo svete vznikajú „špongiové mestá“ (z angl. „sponge cities“), ktoré sa snažia zvýšiť podiel mokradí, tak aby boli schopné absorbovať čo najviac zrážok aj počas búrok a prívalových dažďov. Nemusíme však byť v špeciálnej iniciatíve, či partnerom v miliardovom projekte. Aj v našom meste, dedine, či vlastnej záhrade stačí, keď sa vžijeme do roly dažďovej kvapky.
Pri príležitosti Svetového dňa mokradí (2.február).
Vedeli ste že:
V roku 1971 bol v Iránskom meste Ramsar podpísaný Dohovor o mokradiach (Ramsarský dohovor), ktorý zaväzuje členské krajiny chrániť mokrade na svojom území a prihlásiť vybraté mokrade na zápis do Zoznamu medzinárodného významu. Slovenská republika pristúpila k Ramsarskému dohovoru ešte v rámci bývalej ČSFR v roku 1990. Na Slovensku máme 14 medzinárodne významných lokalít.
Viac informácii:
http://www.sopsr.sk/web/?cl=3403
https://cities-today.com/sponge-cities-can-chinas-model-go-global/
