Ak sa bavíme o problémoch, nemajú dosah len an naše vzťahy. Ak problémy dlho dusíme, majú prejav aj na našom zdraví. Existujú typy ľudí, ktorí napríklad začnú veľa jesť- niekedy sa obávam, či to nie som ja:), alebo naopak nejedia nič. Ale pochybujem, že takýmto prístupom svoje trable vyriešia.
Keď sa stretnem s ľuďmi, ktorí frflú na to, aké je ťažké v dnešnej dobe nadobudnúť dobrý a zdravý vzťah, len sa pousmejem. Začnú mi tvrdiť, že manželstvo je vlastne hlúposť, ktorá je len záťažov. Na čo sa viazať, keď sa dá žiť aj bez papiera? Čoho sa však boja, keď sa ľúbia? Ihneď im poviem o mojich rodičoch. Sú mi neskutočným vzorom. Tetnto rok oslávia už 21 rokov od svojej svadby. Myslíte si, že čas im nejako uškodil? Nie, ľúbia sa stále rovnako, ak nie ešte viac. Ocko je do mamičky stále zaľúbený, ako v deň, keď sa streli. Ich stretnutie prebiehalo veľmi netradične. Bolo to v období komunizmu.Tajne, aby ich komunisti alebo iní udávači nevideli, chodili aj s rodičmi v sobotu do kostola. V električke nevedel môj ocko nájsť lístok a preto mu ho jeho budúca svokra podala. V tom čase bola veľká zima, pretože mamička mala na hlave tzv. kuklu. Ocko doteraz tvrdí, že už vtedy vedel, že toto mladé dievča má dobré srdce, lebo mala láskavé oči. Ďaľšie stretnutie mali dohodnuté pred bývalim kinom v Metropolke. Po troch rokoch chodenia mali svadbu a o ďalší rok som sa narodila. Mamička bola ešte na vysokej, ale s pomocou jej rodičov všetko zvládla. Mne sa tým posatrala o krásne chvíle prežité s babičkou a deduškom, ktorý ma brával na výlety. A tak život plynul ďalej, o tri roky po mne sa im narodil môj brat, o ďaľších sedem aj moja sestra. Z bytu sme sa presťahovali do rodinného domu. Myslím, že máme nadštandartné vzťahy. Voľakedy som si myslela, že sme obyčajná rodina, ale teraz viem, že nie sme. Líšime sa od priemeru, smerom navrh. Držíme spolu aj v tých najťahších chvílach a môžme sa na seba navzájom hocikedy spolahnúť. Klamala by som, keby som tvrdila, že u nás nebývajú hádky. Ani my nie sme výnimkou. Ale vieme sa im postaviť čelom a neobchádzame ich.
Sila mojich rodičov, vytrvať v tejto dobe ako dvojica spočíva v ich neskutočnej láske. Aj po toľkých rokoch sú si vzácni a vedia spolu objavovať nové veci. Pevne verím a modlím sa za to, aby sme si aj my, ako ich deti našli takých manželov ako je náš ocko a takú manželku ako je naša mamička.
