Spolu s bratom sme nasadli na bicykle v Čani 29.júla o 10.30. Predchádzajúci deň bol pre nás dosť náročný, tak sme sa potrebovali vyspať. Inak odporúčam vyraziť okolo siedmej ráno, netlačí vás potom čas na návrat domov. Šliapanie po hraničný priechod v Skároši nám dalo zabrať, keďže teploty vzduchu sa šplhali k 30tke. Po prekročení hranice však na nás čakalo moje obľúbené "dole kopcom" :) Prefrčali sme dedinou Hollóháza, kde sa nachádza aj porcelánové múzeum. Za Füzérkomlós-om nás čakal menší kopček, odkiaľ je veľmi pekný výhľad na hrad Füzér (asi 4km severne). Pokračujeme ďalej po hlavnej ceste až do Palházy, kde sme dorazili pred 14tou hodinou. Chvíľu sme si odpočinuli na stanici lesnej železnice Palháza-Ipartelep, kde boli všetky tri lavičky akoby schválne čerstvo natreté :) Pred nami je ešte 10 km dlhé údolie, ktorého sme sa najviac obávali. Nakoniec sa naše obavy nenaplnili a Maďari nás nesklamali, keďže stúpanie sa stúpaním ani nazvať nedalo. V Kőkapu sme boli za necelú polhodinku aj s menšími prestávkami (skôr ako vláčik lesnej železnice). Víťazoslávne - Konečne!
Len čo sme zliezli z bicyklov, prejavilo sa premenlivé horské počasie a z oblohy sa spustil nie príliš príjemný lejak. Navyše brat mal pocit, že sa mu na jeho horskom bicykli, ktorý má už asi 11 rokov, uvoľnil pedál. Mali sme so sebou asi 30 kusov rôzneho náradia, ale práve kľúč č. 14 nám chýbal. Brat sa rozhodol vyhľadať pomoc, aj napriek komunikačnej bariére. Ani jeden z nás nevie po maďarsky :) Vstúpili sme do hotela Kőkapu, na recepcii sedeli dve mladé slečny. Naše prvé slovo znelo „Szlovák“? Staršia sa nadýchla a po 10 sekundách len pokrútila hlavou „Nem“ a opýtala sa Deutsch? S bratom sme pozreli na seba a zasmiali sa, lebo obaja vieme, ako sme na tom s nemčinou. Skúsili sme to s angličtinou. Mladšia bola šikovnejšia a jej english bola zrozumiteľná. Po malej chvíli vytiahla spod recepčného stola hasák :D Nič iné tam nemali, no s hasákom sme nič neopravili. Po 5 minútach pred hotelom a márnou snahou nejakým kúzlom využiť hasák prekvapivo vybehla mladšia recepčná z hotela „I try to find a man who is ...is ....“ repairer? ...Igen. A rozbehla sa smerom k reštaurácii, opravára síce nenašla ale zohnala nám kľúče od dielne, kam nás zaviedla. Brat našiel na stole ten správny kľúč. Bicykel je opravený. Poďakovali sme tomu dievčaťu, ktorej ochota pomôcť nás skutočne veľmi milo prekvapila. Medzitým prestalo pršať, zamkol som bicykle do stojana a vybral sa spolu s bratom na menšiu prechádzku s fotoaparátom. Ako sme sa presvedčili, maďarské deti poznajú rovnaké "hry po daždi" ako tie slovenské :)
Cez tunel prešiel vláčik lesnej úzko koľajovej železničky prichádzajúcej z Palházy.
Pred vstupom do Kőkapu sa vypína vysoká drevená socha Diany.
V Kőkapu sme si všimli len 1 reštauráciu a 1 stánok s nanukmi. Ak je tam ešte niečo navyše, tak sa ospravedlňujem, ale asi to bude veľmi skryté :) Reštaurácia ponúka celkom slušné menu. Ceny sa pohybujú od 360 Ft (47 Sk/1,56 €) za šalát či 400 Ft (52 Sk/1,77 €) za palacinky až po 5250 Ft (683 Sk/22,67 €) za miestnu špecialitu z diviny a jeleniny na červenom víne s ovocím a ryžou. Nevýhodou reštaurácie je, že kapacitne nestačí absorbovať dopyt turistov. Teda zjednodušene, nenašli sme voľný stôl. Rozhodli sme sa preto pre odchod a nákup jedla v supermarkete v Palháze. Z Kőkapu sme sa dostali do Palházy za necelých 20 minút. Prekvapením boli maďarskí vodiči, ktorí na úzkej ceste vedúcej do Kőkapu zastavovali na krajnici a počkali, kým prefrčíme na bicykloch.
V supermarkete v Palháze sme sa márne snažili preložiť názvy paštét s až príliš podobnými ilustráciami na obale neidentifikovateľného obsahu :) Rozhodli sme sa pre jednu, ktorá nakoniec chutila výborne a podobala sa nátierke na hrianky. Pri pokladni nám predavačka ochotne pomohla s výberom správnych mincí a so širokým úsmevom nám povedala "Ďakujem". Neskôr sme zistili, že ten úsmev nahodila asi preto, že nám prirátala jeden rožok navyše, ale 22 forintov hore-dole. Rozhodli sme sa pokračovať smerom na Mikoházu, cestou nás zastihla silná prietrž mračien.
Zachránila nás drevená zastávka autobusu. Takéto zastávky nájdete po celej oblasti takmer na každom kroku.
Musím pochváliť tieto drevené búdky, pretože okrem ochrany pred dažďom majú na stene nalepenú mapu regiónu s informáciami o každej obci. Tieto plagáty obsahujú telefónne čísla, otváracie hodiny múzeí, hradu a iných pamätihodností a atrakcií spolu s internetovými či klasickými adresami a veľa ďalších užitočných informácií. Pre porovnanie na zastávke autobusov v Čani nie je ani cestovný poriadok! Táto zastávka dokonca bola len pri odbočke na ranč v strede poľa alebo lepšie povedané ničoho. Jediné čo tam chýbalo bol odpadkový kôš, no aj napriek tomu tam bolo čisto. Nič však nie je stopercentne dokonalé. Maďari majú nové zastávky ale staré škaredé autobusy, Slováci majú zas staré a škaredé zastávky ale nové pohodlné autobusy :))) Keď prestalo pršať rýchlo sme sa presunuli do Mikoházy, kde sme sa zastavili v miestnych potravinách, predavač sa s nami snažil komunikovať po slovensky. Veľmi mu to nešlo, ale pochopil odkiaľ a kam ideme a čo chceme kúpiť. Pozdravili sme a ponáhľali sa smerom cez Alsóregmec a Felsőregmec do Michaľan. Pri Felsőregmeci sa páslo nebezpečne vyzerajúce stádo turov domácich, trochu sme pridali a vytiahli menší kopček až na koniec miestneho cintorína. Tam nás prekvapilo odpočívadlo pre cykloturistov s mapou miestneho náučného chodníka, ktoré sa nápadne podobalo na už spomínanú zastávku.
Opäť však musím vytknúť chýbajúci odpadkový kôš :) Najväčším prekvapením pre cykloturistov je ale...
...nová voňavá drevená a v mnohých prípadoch život zachraňujúca latrína :))) Pred siedmou večer sme dorazili na železničnú stanicu v Michaľanoch, kde nám tetuška po menších problémoch s ISIC kartou s veľkým pochopením predala zľavnené lístky. Prichádza vlak, rušňovodič nám pomáha s bicyklami a sprievodcovi vysvetľujeme, kde vystupujeme, aby nám pomohol so zložením bicyklov. Všetkým 3 zamestnancom ŽSR - veľké "ĎAKUJEME". 20:00 - príchod do Nižnej Myšle, oficiálny koniec cesty 20:20 v Ždani. ....Maďarsko vo mne zanechalo opäť po nejakom čase pozitívny dojem. Pekné a užitočné odpočívadlá, slušní ľudia ochotní pomôcť, vodiči rešpektujúci cyklistov, kladný vzťah k prírode a cestovnému ruchu celkovo...to všetko mi tu doma, na Slovensku, niekedy chýba.
