Ľudia sú ako Slnko.
Niektorí svietia pekne, ohrievajú iných a prinášajú im úsmev na tvár.
Väčšina ľudí príliš žiari a oslepuje zmysly druhých.
Potom, ak im niečo zatieni srdce, tí druhí to nevidia.
No predsa je to tam, veľká kamenná guľa, ktorá tlačí a ťaží človeka.
Tá guľa zakrýva jeho žiarenie a bráni mu rozdávať úsmevy.
Stačí vziať do ruky tmavé sklíčko, pozrieť sa na človeka inými okuliarmi.
Takými, cez ktoré vidno do duše. A uvidíme ten kameň, ktorý ho trápi.
Pri zatmení Slnka čas všetko vyrieši. Po čase Mesiac odíde preč,
aby mohla tá žeravá guľa opäť krásne svietiť.
Aj keď je niekedy čas dobrým liekom na trápenie, zatmenie ľudí sa nekončí tak rýchlo ako zatmenie Slnka.
Môže sa zhoršiť a po rokoch spôsobiť aj celkové vyhasnutie žiarenia a života.
Môžme tomu ale zabrániť, ak si budeme všímať tie malé zatmenia našich kamarátov a blízkych...
