Všetky trhy práce (Trh práce a stáží, Dni príležitostí, Národné dni kariéry...) majú spoločné to, že na vyhradenej ploche (niekde menšej – Košice, niekde väčšej – Bratislava) sa nachádzajú stánky zúčastnených firiem, pri ktorých sa študenti (absolventi) môžu zastaviť, prehodiť pár slov so zástupcami daného podniku, informovať sa o konkrétnych pracovných pozíciách, vyplniť žiadosť o zamestnanie, prípadne aspoň nechať svoj životopis – dúfajúc, že firma sa v budúcnosti sama ozve. Každý, kto sa pri stánku konkrétnej firmy pristaví, získa malú pozornosť – od samolepiek, cez perá a kalendáre až po tričká alebo rôzne PC doplnky. Obyčajne platí, že čím väčšia firma, tým hodnotnejšie upomienkové predmety. Tie najsolventnejšie podniky dokonca organizujú zlosovanie spomedzi účastníkov o ďalšie, ešte hodnotnejšie ceny – napr. batohy, mp3 prehrávače, či dokonca notebooky.
V tejto súvislosti možno povedať, že na trh práce sa vyplatí prísť každému, a teda nie len tým, ktorí prácu hľadajú. Nebol by som to však ja, keby som aj na takejto optimizmom naladenej akcii nevidel niekoľko negatív. Aj keď, skôr by som to nazval postrehmi, ktoré viac-menej vyplývajú z môjho kvalifikačného zamerania.
Problematika upomienkových predmetov sa z marketingového hľadiska týka predovšetkým podpory predaja. V praxi to znamená, že podnik si dá externou firmou (prípadne použije vlastné výrobky) vyhotoviť také predmety, ktoré budú niesť logo firmy. Najlepšie by síce bolo, keby aj samotný upomienkový predmet korešpondoval s činnosťou firmy (napr. firma vyrábajúca ceruzky nebude ako upomienkové predmety používať perá), no nie vždy je to možné. Upomienkové predmety môžu mať z časového hľadiska dvojaký charakter – dlhodobý (napr. dáždnik, batoh) alebo krátkodobý (cukríky, minerálne vody, no v podstate aj perá). Firma si však musí veľmi dobre premyslieť, na aký účel chce tieto predmety použiť. V klasických prípadoch sa nimi prezentujú zástupcovia firmy pri komunikácii s potenciálnymi klientmi (v banke alebo poisťovni), prípadne sa použijú ako odmena pri uskutočnení nejakého nákupu („pri kúpe troch balení corn-flakes získate zdarma misku s logom firmy“).
Zaiste mi dáte za pravdu, že situácia na trhu práce je do značnej miery odlišná od toho, čo som doteraz charakterizoval. Firma tu totiž neponúka produkt, ale pracovné miesto. Ak to obrátime, firma tu skôr pôsobí ako zákazník, ktorý si vyberá spomedzi potenciálnych zamestnancov. Ktovie, ako by to vyzeralo, keby okrem životopisu nechávali študenti v stánkoch aj svoje personifikované perá...
Aký je teda zmysel upomienkových predmetov na trhoch práce? Zaiste, k stánku, kde sú vyložené hodnotné predmety, príde viac študentov. Ak je však firme jedno, koho príjme, tak je to v poriadku. No na druhej strane, ak má firma záujem o špecifickú kvalifikáciu študenta alebo absolventa, nie je veľmi osožné, ak sa počas celého dňa bude pri stánku tlačiť kopa zvedavcov, ktorí nechcú prácu, ale len upomienkové predmety. Vtedy totiž hrozí, že niektorí kvalitní potenciálni zamestnanci sa k stánku vôbec nedostanú, resp. zástupca firmy nebude dostatočne v strehu, aby zbadal, kto z húfu ľudí je tu skutočne kvôli práci.
Upomienkové predmety pochopiteľne plnia aj inú funkciu, ako prilákať študentov k stánku. Predovšetkým tie, ktoré sú dlhodobé, pomôžu zviditeľniť firmu (čo však v tomto prípade nie primárnym cieľom, nakoľko na trhoch práce sa nachádzajú veľké medzinárodné spoločnosti), no tiež spôsobia, že po určitom čase majiteľ spomínaného upomienkového predmetu na konkrétnu firmu nezabudne a po dosiahnutí vyžadovanej kvalifikácie sa bude u nej uchádzať o prácu. Z tohto hľadiska trochu smiešne pôsobia firmy, ktoré ponúkajú cukríky. Veď tie hneď zjem a na firmu zabudnem.
Tragikomicky na mňa zase pôsobia firmy, ktoré dni práce poňali len ako možnosť za lacný peniaz prezentovať seba samého. Majú kopu upomienkových predmetov, dávajú ich kadekomu, pričom na to podstatné – zaujímavú ponuku pracovných miest – akosi pozabudli.
Ďalšou zaujímavosťou je žrebovanie o zaujímavé ceny spomedzi účastníkov trhu práce. Tu sa vyskytujú jednak logické žrebovania – spomedzi tých, ktorí nechali svoj životopis danej firme, no taktiež nelogické – spomedzi všetkých účastníkov podujatia. Zaráža ma však jeden smutný fakt, a to skutočnosť, že pri žrebovaniach sa znova akosi zabudlo na to, že ide o trh práce. Získanie pracovného miesta má na tomto trhu výnimočné postavenie, a preto by sa aj všetky ceny, o ktoré sa žrebuje, mali dotýkať práce. Aký má pre výhercu osoh, keď vyhrá mp3 prehávač? Zaiste veľký, ale v úplne inej oblasti jeho záujmu. Na trh práce predsa prišiel hľadať prácu a nie hrať o mp3 prehrávač.
Som presvedčený, že žrebovania majú na podobných akciách zmysel, ale len vtedy, ak sú všetky ceny nejako prepojené s prácou. Napríklad firma, ktorá pôsobí v Českej republike, umožní výhercovi zúčastniť sa pracovného pohovoru, pričom mu uhradí cestovné náklady. Takto sa do žrebovania prihlásia len vážni záujemcovia o prácu v danej spoločnosti, ktorých odrádza napr. aj to, že pohovory sú ďaleko a šanca uspieť je malá. Cestovné náklady študentov patria medzi jedny z najvyšších položiek. Takýchto príkladov je viacero – víťaz by mohol získať zľavu na niektorý z kurzov, ktoré spoločnosť organizuje, resp. sprostredkúva (napr. jazykový kurz). Je veľa možností, ako by mohol podnik využiť prostriedky určené na svoje zviditeľnenie. Tak, ako je na trhu tovarov a služieb stredobodom potenciálny zákazník, tak by na trhu práce mal byť stredobodom potenciálny zamestnanec.
Všetko, o čom som tu doteraz písal, nebolo myslené ako kritika, pretože osobne si trhy práce vysoko vážim a som rád, že aj takýmto spôsobom sa myslí na tých, ktorí doposiaľ nestihli získať odbornú prax. Dúfam, že aj tieto detaily sa v budúcnosti zmenia k lepšiemu. Veď o to nám všetkým ide – o lepšie zajtrajšky, no nie?
