Každý by dnes chcel výnosy z reklamy na produkty nebankových inšitúcií, no zároveň ochranu, ktorú prináša investícia do štátnych cenných papierov. Teda... súhlasím, že nie každý to takto definuje, ale priznajme si, že niečo na tom bude. Mnohí však zdôverujú svoje investície novodobým samaritánom - investičným poradcom. Každý zdôrazňuje, že pracuje pre klienta, že chce pre neho len to najlepšie, že mu vôbec nezáleží na províziách, a tak ďalej, a tak ďalej, a tak ďalej.
Otázkou však zostáva, ako presvedčiť klienta, že to, čo poradca tvrdí, je skutočne pravda. Egoizmus totiž drieme v každom z nás a čo ak sa v našom poradcovi prebudí práve vo chvíli, keď bude rozhodovať o našich úsporách? Netušíme, ako vyzerá "trh s províziami", čo je jedno obrovské mínus, pretože silná provízia dokáže ovplyvniť aj doteraz morálneho poradcu. Našťastie sa výška provízii v čase rýchlo mení, a preto sa na ňu z dlhodobého hľadiska nemôžu spoliehať ani poradcovia. Aspoň nejaká útecha.
Ak by sme prijali postulát, že provízia nerozhoduje a zásadným spôsobom neovplyvní rozhodovanie poradcu, dostávame sa k ďalšiemu problému. Tým je kvalifikácia poradcu. Stať sa investičným poradcom nie je vôbec zložité, sám som mal už zopár ponúk robiť túto prácu. A tí "nado mnou" sa vôbec nestarali, ako som na tom s morálkou, aké mám znalosti z teórie a jej praktickej aplikácie na finančných trhoch. Ak totiž zlyhám, nestiahnem ich zo sebou. A okrem toho - za predpokladu, že dvadsať poradcov pracuje pod vedením jedného "šéfa", je riziko neúspechu jedného z nich kryté predpokladom úspechu niektorého z ostatných. Pekná diverzifikácia rizika. No stále to nerieši náš problém - ako zaručiť, že náš poradca skutočne rozumie tomu, čo hovorí? Poskytne nám zoznam (aj s telefónnymi číslami) spokojných klientov? Bohužiaľ, väčšina oprávnenosť svojich rozhodnutí zdôvodňuje minulými výnosmi príslušných investičných produktov, čo je samozrejme totálna blbosť. Každý predsa vie, že nič nerastie večne.
Pozná niekto z vás postupy, pomocou ktorých sa rozhodujú finanční odborníci pri investovaní na finančnom trhu? Hovorí vám niečo fundamentálna analýza? A čo technická analýza? A čo tak psychologická analýza? Alebo teória efektívnych trhov? Niekedy sa o týchto pojmoch rozpíšem detailnejšie, no nateraz stačí vedieť, že každá z uvedených analýz (resp. teórií) je do istej miery založená na kritike ostatných a zdôvodňovaní, prečo je práve ona tá najlepšia. V praxi však nikto nemôže používať súčasne všetky teórie, pretože by nedošiel k rovnakým výsledkom. Ak by totiž všetci investori uplatňovali len jeden postup, fungoval by dokonale (to je len predpoklad, reálne k tomu asi nikdy nedôjde). No práve preto, že sa na trhu stretávajú rozdielni investori, dochádza aj k tomu, že trh sa správa divne - raz to vyhovuje fundamentalistom, raz historickým alalytikom, atď.
Z toho vyplýva, že náš investičný poradca (teda investor našich úspor na finančnom trhu) sa môže aj poskladať, no nikdy nebude môcť zabezpečiť, že dosiahneme viac ako to, čo by sme dosiahli napr. na termínovaných vkladoch. A takto je zároveň aj krytý pred našim "hnevom" v štýle: "Ako je možné, že si nám naše úspory zhodnotil tak slabo?" Odpoveď je jednoduchá: "Moja analýza bola založená na predpokladoch, ktoré sa nenaplnili." V súvislosti s tým by som rád odporučil všetkým, ktorí uvažujú, že si zoženú investičného poradcu, aby si zistili, akú teóriu uznáva a podľa čoho sa bude rozhodovať. Budete si aspoň môcť predstaviť, či sa jedná o odborníka na finančnú situáciu firiem, makroekonomiký vývoj, alebo sa spolieha len na svoj vnútorný dobrý pocit.
Ten, kto je dobrý, nepotrebuje robiť finančného poradcu iným, pretože ten radí v prvom rade sebe - ak sa mu to darí, zbohatne. Tak načo by sa trápil s vašimi financiami? Možno práve preto, že má akúsi potrebu pomáhať svojim blízkym. A tu je mnou navrhované riešenie - nech každý investičný poradca, ktorý si na sebe (alebo na svojich rodičoch, ak by som chcel byť škodoradostný) skúsil, že sa vie na finančnom trhu obracať, zverejní svoje úspechy, napríklad na internete:
Dňa 1.1.2000 som mal k dispozícii 100 000 Sk. Investoval som tam a tam, preto a preto, vtedy a vtedy, toľko a toľko. Moje očakávania boli také a také. Horizont investovania bol toľko a toľko rokov.
Dňa 31.12.2005 som mal na účte 200 000 Sk, čiže za 5 rokov som zdvojnásobil svoj majetok, čo predstavuje ročné zhodnotenie vo výške 20%. (Toto je úplné zjednodušenie, slúži len na ilustráciu.)
Takto by sa mohol pochváliť všetkými svojimi "úspechmi". Pre ďalších klientov by to bola aspoň aká-taká záruka, že sa nejedná o nejakého babráka. Samozrejme, za predpokladu, že si tieto informácie poradca nevymyslí. No tieto veci sa dajú spätne overiť, takže z toho by som vedu nerobil.
Ešte vyšším stupňom by bolo on-line poradenstvo priamo na nejakom internetovom portáli - tam by mohol byť konfrontovaný s názormi iných poradcov (napr. fundamentalista vs. historický analytik). A investor by mohol porovnávať.
Mojim problémom odjakživa bolo, že nikomu ohľadom peňazí neverím. A preto som doteraz neuveril ani jednému poradcovi. Pripúšťam, že som takto mohol prísť o zaujímavé zhodnotenie úspor. Ale všetko je podľa mňa založené na tom, že ten, kto vie, ten to robí pre seba (prípadne pre svojich najbližších). A ten, kto nevie, ponúka svoje "znalosti" širšiemu okoliu za odmenu vo forme provízie. Najväčší odborníci však fungujú grátis, pretože naša almužna je pre nich zbytočná, a to je príklad aj viacerých blogerov, ktorí sem píšu rozmanité rady v súvislosti s účtovníctvom, daňami, odvodmi, atď. Nesmierne si cením ich prístup a odkazujem všetkým skutočným investičným poradcom, aby nasledovali ich príklad.
